Kupuje si Irak novinárov?

Po neslanom stanovisku EÚ je tu transparentná verejná mienka

Nikto vraj nenavrhoval vojnu. A tak podľa šéfa dánskej diplomacie Pera Stig Möllera nie je preto dôvod (pre EÚ) vyjadrovať sa k takejto hypotetickej otázke. Nuž, je to skôr detinské stanovisko EÚ vykĺznuť zo zodpovednosti na medzinárodnej scéne, ktorá je však v realite plná plánov USA, ako najvýhodnejšie zaútočiť na Irak. Washington totiž od januára nehovorí o ničom inom, ako o návrhoch postoja voči tejto krajine. A jedným z týchto návrhov je práve vojna proti Iraku, ktorú USA konzultujú so svojimi spojencami, pretože by bola najúčinnejším riešením na zvrhnutie irackého prezidenta.

Lenže toto tvrdenie sa akosi vymyká faktu, že sa Irakom zaoberá čoraz viac politikov, denníkov a verejnosti. Podľa jordánskych prieskumov verejnej mienky napr. až 92 percent obyvateľov očakáva, že prípadný útok USA na Bagdad bude mať veľký vplyv na ich krajinu. Irak dodáva Jordánsku ropu s 50-percentnou prirážkou za to, že Jordánsko vo vojne v Perzskom zálive podporovalo USA. V prípade vojny by Irak mohol dovoz ropy obmedziť a ak by sa Jordánci znovu stali členmi protiirackej koalície, aj úplne zastaviť. Jordánskemu premiérovi Alí Abú Raghíbovi zatiaľ dokonca podľa izraelského denníka Haarec nepomáha ani mediálna kampaň nazvaná „Najprv Jordánsko“, ktorou chce presvedčiť občanov, že prvoradé sú záujmy Jordánska. Nik nepopiera potrebu kampane, najmä keď 60 percent obyvateľov tvoria Palestínčania, ale iracká loby je predsa len silnejšia. Podľa zistenia denníka iracká ambasáda v hlavnom meste Ammán má na svojej výplatnej listine desiatky novinárov, podnikateľov a štátnych úradníkov. Nikto nepochybuje o tom, píše Haarec, že Husajn financoval výstavbu komplexu Jordánskej novinárskej únie aj sídliská pre žurnalistov. Jediný jordánsky novinár, ktorý odhalil túto skutočnosť a otvorene o nej písal, bol postavený pred súd. Salam Naamat v roku 1995 publikoval na prvej strane denníka al-Haját zoznam 42 novinárov, obchodníkov a ministra, ktorí poberali od Iraku druhý plat. Naamatov článok sa opieral o vládny zdroj, ktorý vypovedal v jeho prospech aj pred súdom, takže Naamata vyhlásili za nevinného.

Kým EÚ zostala po svojej neformálnej minulotýždňovej schôdzke dosť nejednoznačná a jediné, na čo sa zmohla, bolo konštatovanie a apel, že Irak musí okamžite umožniť prístup zbrojným inšpektorom OSN do krajiny, pretože „svet nemôže ďalej žiť v neistote, či v Iraku sú alebo nie sú zbrane hromadného ničenia“, premiér Veľkej Británie v podpore USA nepoľavil. No podľa najnovšieho tvrdenia britskej tlače osciluje T. Blair medzi tvrdým stanoviskom amerických jastrabov a umiernenosťou medzinárodného spoločenstva. Pritom podľa televíznej spoločnosti CNN sa ministrovi zahraničných vecí USA C. Powellovi nepodarilo získať na svoju stranu ostatných dôležitých spojencov. Ruský postoj zostáva rovnako nemenný aj po stretnutí s predstaviteľmi irackej opozície na ruskom veľvyslanectve vo Washingtone. Nadnes je totiž naplánovaná moskovská schôdzka s ministrom zahraničných vecí Iraku. Objavujú sa tu však aj možné nitky záujmov. Denník Izvestija doslova vyšpicľoval u zdroja z ruského ministerstva zahraničných vecí, že stretnutie s opozíciou je možno súčasťou dohody, ktorou si Washington chcel zabezpečiť mlčanie Ruska počas prípadnej vojenskej ofenzívy. Výmenou za to by sa nové iracké vedenie podporované USA „priaznivo pozeralo“ na ruské ekonomické záujmy v krajine. „Nie je to dávno, čo nám Američania prisľúbili, že ak ťpreukážeme pochopenieŤ v otázkach týkajúcich sa Saddáma, Spojené štáty nám zaručia, že vedenie, ktoré chcú postaviť k moci v Bagdade, uzná zmluvy podpísané s ruskými ropnými spoločnosťami,“ tvrdí nemenovaný zdroj.

Najsľubnejšie dohody sú zablokované sankciami OSN uvalenými na Irak po invázii jeho armády do Kuvajtu v roku 1990.

Verejná mienka je však transparentnejšia. Proti útoku na Bagdad je nielen väčšina Nemcov, ale aj väčšina Francúzov (odmieta ho až 58 percent respondentov). Rovnako sa väčšina opýtaných vyjadrila negatívne na adresu politiky amerického prezidenta, pretože má podľa nich negatívne dôsledky na konflikt na Blízkom východe, na situáciu v Afganistane a svetové hospodárstvo. Čo je horšie, dokonca už aj Američania čoraz menej podporujú myšlienku vyslať pozemné sily do Iraku. Podľa prieskumu z minulého piatka dvojicou Time/CNN už iba 51 percent Američanov podporuje tento zámer, zatiaľ čo vlani v decembri takúto vojenskú akciu schvaľovalo 70 percent respondentov. Prípadný americký útok na Irak by však mohol podľa amerického exprezidenta B. Clintona poslúžiť Husajnovi ako zámienka na použitie zbraní hromadného ničenia proti USA a ich spojencom.

USA si však pravdepodobne uvedomujú, že nebude možné zvrhnúť Husajna rovnakým spôsobom ako afganské vládnuce hnutie Taliban. Podľa irackého viceprezidenta Táhá Jásín Ramadána Irak nemožno porovnávať s Afganistanom, pretože efektívna opozícia vlastne neexistuje a na irackom území nemá žiadne korene.

Odpor arabských krajín a ani nespokojnosť európskej verejnosti so štýlom americkej politiky nie sú tým pravým dôvodom, prečo sa USA rozhodli zorganizovať na budúci týždeň washingtonskú konferenciu o protiamerickom cítení vo svete, na ktorej sa zúčastní vyše 20 popredných amerických a zámorských vedcov a približne 50 pracovníkov ministerstva. Tým je zodpovedanie otázky, ako má Washington protiamerickým náladám najefektívnejšie čeliť.

(TASR/sb)