Pôrodné bolesti rozpočtu

Komentuje Eleonóra Bujačková

Už dnes je jasné, že ani novej vláde sa nepodarí zostaviť vyrovnaný štátny rozpočet. Slovenská republika naň jednoducho nemá. Akékoľvek nádejné očakávania by boli nerozumné. Zrejme sa teda diskusie okolo jeho definitívnej podoby (potvrdenia) budú odvíjať skôr od toho, aký veľký schodok je ešte únosný a aká bude štruktúra výdavkov. Pretože obavy, aby sme schodok jednoducho ďalej neprejedali, budú aktuálne aj v budúcom roku. Schodok však musíme použiť jedine a výlučne na oživenie ekonomiky. V tejto súvislosti určite budú budúce rokovania o nevyhnutnom zreálnení miezd v „nadstavbe“ mimoriadne zložité. Mzdy učiteľov, zdravotníkov, vedeckých a výskumných pracovníkov, teda vysokokvalifikované profesie, už roky nedosahujú ani 80 percent priemeru v podnikovej či bankovej sfére. Tieto profesie sa neskrývajú v závetrí štátneho rozpočtu pred drsným vetrom trhovej konkurencie. Stačí sa pozrieť tam, kde sa „trhovo“ bez zásahov a konkurencie štátu predávajú služby súvisiace so zdravím a vzdelaním. Vidieť to na rastúcich výdavkoch na lieky kupované na voľnom trhu a na alternatívnu medicínu až po rôzne počítačové, účtovné či jazykové kurzy.

Štát nevstupuje do oblasti zdravia a vzdelávania preto, aby chránil záujmy zdravotníkov a učiteľov, ale preto, že služby, ktoré ponúkajú, majú dve zvláštne charakteristiky. Po prvé, z kultúrnych, morálnych a politických dôvodov nie je moderná a demokratická spoločnosť schopná trvalo znášať rôzne podmienky v prístupe ku zdraviu a vzdelaniu pre rôzne skupiny svojich občanov. Po druhé, zdravotníctvo a vzdelávanie vrátane vedeckého výskumu patria k základným civilizačným vymoženostiam a predstavujú verejný záujem. Možno použiť aj čisto ekonomickú argumentáciu. Rozpočtová sféra prestáva byť v mzdách konkurencieschopná, čo vedie jednak k nedostatku kvalitných pracovníkov, jednak k hľadaniu kompenzačných príjmov, ktoré by dôsledky tejto nekonkurencieschopnosti vyrovnali, teda ku korupcii. To všetko nás v konečnom súčte „príde“ drahšie, ako slušne zaplatiť vysokokvalifikovaných ľudí. Podobne by sme mohli hovoriť aj o nízkej efektivite práce, ktorá vyplýva z jej príliš nízkej ceny. Treba iba súhlasiť s tvrdením viacerých odborníkov, že trhová ekonomika, ktorá si vypomáha dlhodobou, štátom garantovanou diskrimináciou veľkej časti vysokokvalifikovanej pracovnej sily, je nezdravá, dlhodobo neúnosná.