Riziko veľké aj na banky

Komentuje Tibor Bucha

Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Prvej stavebnej sporiteľne (PSS) Ján Roland Burger má ďaleko od toho, aby sa ironicky usmieval nad neúspechmi iných. Bytový problém je totiž prehrou nás všetkých, ako s obľubou prízvukuje, z jednej miliardy korún štátnej prémie pri stavebnom sporení získa štát ročne 6,2 mld. Sk. Súčasne by sme mali zaregistrovať zintenzívnenie bytovej výstavby, „rozmnožili“ by sa rekonštrukčné či opravárske práce. Z hľadiska štátu by to bol prínos do rastu HDP a následne aj do rozvoja súvisiacej priemyselnej výroby. Pri predpokladanom odhade nárastu stavebných prác o 50 % odborníci odhadujú prírastok novovytvorených pracovných príležitostí až o 20-tisíc. A nezačali by vznikať len v Bratislave, ale po celom území Slovenska. Vzhľadom na to, že Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) už nemá zdroje na vybavovanie žiadostí na príspevok na bytovú výstavbu, v rámci výberového konania sa rozhodol s Prvou komunálnou bankou (PKB) Žilina uzavrieť zmluvu o poskytnutí 1 mld. Sk na výstavbu už rozostavaných nájomných bytov v 124 samosprávach. Do procesu vstupuje Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB), doslova pod jednou strechou s PSS. Pozícia tohto tandemu bude silnieť, bytov pribúdať. Predpoklady na to vytvára už terajší vládny kabinet, keď tento týždeň prerokoval stratégiu SZRB na roky 2002 až 2005. Ministerstvo financií (MF) SR v nej chce navýšiť základné imanie v tomto roku o 100 mil. Sk. Prostriedky potrebné na zabezpečenie kapitálovej primeranosti na stabilnej úrovni okolo 12 % by mali v roku 2002 pochádzať z nerozdeleného zisku banky. Navyše v súlade so zákonom o bankách bude SZRB transformovaná zo štátneho peňažného ústavu na akciovú spoločnosť.

Náznaky mierneho optimizmu teda vidieť. Prezident PKB Žilina Jozef Mihalik však predsa len poukázal na nezanedbateľný problém: banky (všeobecne) sa bránia dlhým (20- až 30-ročným) úverom. Nemáme totiž zákon, ktorý by garantoval bonifikáciu na také dlhé obdobie. Naopak, stojíme na tenkom ľade slovenskej ekonomiky. Dôsledok? Obec si zoberie dlhý úver (ako v prípade PKB na výstavbu nájomných bytov), no ak vláda bude mať pred sebou prázdnu pokladnicu, jednoducho štátnu bonifikáciu zruší. Žiadny zákon neporuší, lebo ani neexistuje. A obce budú musieť splácať úvery v plnom rozsahu. Kto sa vopred vystaví podobnému riziku? Na druhej strane, aj banky tak ako inde vo svete, by sa mali správať podnikateľsky. Preto by mali ísť aj do rizika. Úroky z úverov predsa neplatíme pre nič za nič.