Vysokoškolák a založenie živnosti

Môže si založiť živnosť aj študent, ktorý študuje na vysokej škole? Bude za neho platiť poistné štát alebo si ho bude musieť študent platiť sám? Má rodič takého študenta nárok na prídavky na deti?

- Študent vysokej školy môže vykonávať aj činnosť na základe živnostenského oprávnenia, teda môže mať postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) aj popri riadnom dennom štúdiu na vysokej škole. Študent VŠ je zúčastnený na nemocenskom poistení zamestnancov (§ 2 písm. d) zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov), na dôchodkovom zabezpečení (§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), ako aj na zdravotnom poistení (§ 10 ods. 3 písm. g) zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov), čiže podľa vyhlášky ÚRO č. 165/1979 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na základe tejto skutočnosti poistné na nemocenské poistenie za študenta vysokej školy platí štát, pokiaľ je nezaopatreným dieťaťom (teda maximálne do 25. roku veku) a ak nie je povinný platiť poistné ako zamestnanec zúčastnený na nemocenskom poistení alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení (§ 14 ods. 8 písm. a) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov). Štát za študenta vysokej školy platí aj poistné na dôchodkové zabezpečenie tiež pod podmienkou, ak je nezaopatreným dieťaťom (teda maximálne do 25. roku veku) a ak nie je povinný platiť poistné ako zamestnanec zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení (§ 14 ods. 9 písm. a) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov).

Štát platí aj poistné na zdravotné poistenie za nezaopatrené dieťa (teda aj za študenta vysokej školy, maximálne však do dovŕšenia 25. roku veku), ak nemá vlastný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a presahuje 3000 Sk (§ 10 ods. 6 písm. a) zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Príspevok na poistenie v nezamestnanosti za študenta vysokej školy však neplatí nikto, ani štát (§ 57 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov).

A. Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie SZČO, ak nie je ďalej ustanovené inak, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka (§ 16 ods. 5 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších zákonov). Uvedené platí aj pre SZČO zúčastnenú na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu, čiže aj v prípade študenta VŠ, ktorý je zúčastnený na nemocenskom poistení (§ 2 písm. d) zákona č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov) i na dôchodkovom zabezpečení (§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov).

Od 1. 1. 2001 sa prijala „nová filozofia“ účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení v prípade SZČO, podľa ktorej účasť na dôchodkovom zabezpečení a nemocenskom poistení vzniká tej SZČO, ktorej príjem z podnikania (hrubý ročný bez odpočítania výdavkov) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov bol za rok 2000 vyšší ako 100-tisíc Sk (§ 6 ods. 1 písm. c) a § 145a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z.). Výška príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa zvyšuje vždy od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku 2001 o 10 % výšky tohto príjmu platnej do 30. júna bežného roka. Znamená to, že od 1. 7. 2002 do 30. 6. 2003 sa pre vznik a zánik povinnej účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení sleduje (hrubý ročný) príjem dosiahnutý v roku 2001 vo výške 110-tisíc Sk. V období od 1. 7. 2003 do 30. 6. 2004 sa bude sledovať (hrubý) príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutý v roku 2002 vo výške 121-tisíc Sk.

Z uvedeného vyplýva, že ak študent VŠ začne prevádzkovať živnosť napríklad v roku 2002, do 30. júna 2003 nemá ani oznamovaciu povinnosť a nie je povinný platiť ani poistné na nemocenské poistenie, ani na dôchodkové zabezpečenie. Vyplýva to zo skutočnosti, že študent VŠ - začínajúci živnostník má síce postavenie SZČO (§ 4a ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), avšak nie je zúčastnený na nemocenskom poistení ani na dôchodkovom zabezpečení. Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za neho ako za študenta VŠ naďalej - teda až do 30. júna 2003 platí štát (§ 14 ods. 8 písm. a) a ods. 9 písm. a) zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov).

B. Zdravotné poistenie

Študent VŠ začínajúci vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť je povinný prihlásiť sa v príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní odo dňa vzniku účasti na zdravotnom poistení, teda do ôsmich dní odo dňa vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (§ 11 ods. 4 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poistné na zdravotné poistenie do 30. júna 2003 nie je povinný platiť. Od 1. 7. 2003 mu môže vzniknúť povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie, ak bude prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť v roku 2002 v čase dlhšom ako šesť mesiacov a ak jeho polovica pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2002 (čiže vymeriavací základ) bude vyššia ako 3000 Sk (§ 13 ods. 7 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení zákona NR SR č.124/1998 Z. z. - účinný od 1. júna 1998).

C. Príspevok na poistenie v nezamestnanosti

Študent VŠ a zároveň SZČO - teda živnostník, ktorý skutočne prevádzkuje živnosť (§ 25 písm. b) zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) je povinný prihlásiť sa písomne na predpísanom tlačive ako odvádzateľ príspevku na poistenie v nezamestnanosti na okresnom úrade práce, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, najneskôr v deň splatnosti príspevku (§ 68 ods. 2 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov). Príspevok na poistenie v nezamestnanosti za príslušný kalendárny mesiac, ktorý odvádza SZČO, je splatný do ôsmich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa tento príspevok platí, a v prípade, ak SZČO začala prevádzkovať činnosť v priebehu kalendárneho mesiaca, príspevok za tento mesiac je splatný do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca (§ 69 ods. 2 a 3 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Začínajúce SZČO platia príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 3 % z určeného vymeriavacieho základu, ktorý však nesmie byť nižší ako 3000 Sk mesačne (§ 58 ods. 5 a § 63 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov).

Vymeriavacím základom študenta VŠ a zároveň živnostníka je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním alebo s vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Polovica pomernej časti sumy, o ktorú príjmy dosiahnuté v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním alebo s vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, je vymeriavacím základom aj vtedy, ak táto suma nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia (§ 60 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Ak však SZČO už platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti z iného dôvodu, nie je povinná platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých v súvislosti s prevádzkovaním alebo s vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti, ak jej pomerná časť základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období z tejto činnosti je nižšia ako 3000 Sk (§ 57 ods. 5 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov). Príspevok na poistenie v nezamestnanosti za študenta VŠ neplatí nikto, ani štát (§ 57 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov). To znamená, že na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti študent VŠ má postavenie SZČO, ktorá však príspevok na poistenie v nezamestnanosti z iného dôvodu neplatí, teda študent VŠ sa považuje za tzv. čistú SZČO. Vzhľadom na to študent VŠ a zároveň SZČO má povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 3 % z určeného vymeriavacieho základu, ktorý však nesmie byť nižší ako 3000 Sk, ak zákon ďalej neustanovuje inak (§ 63 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov), a je najviac 24 000 Sk (§ 63 ods. 4 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Z uvedeného vyplýva, že študent VŠ, ktorý začína prevádzkovať činnosť na základe živnostenského oprávnenia v roku 2002, do 30. júna 2003 nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie ani na zdravotné poistenie, avšak príspevok na poistenie v nezamestnanosti je povinný platiť odo dňa skutočného prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti, čiže už v roku 2002.

Tabuľka:

Študent VŠ, ktorý

začína vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v roku 2002

a platenie odvodov

(od začatia výkonu podnikateľskej činnosti do 30. 6. 2003)

nemocenské neplatí

poistenie

dôchodkové neplatí

zabezpečenie

zdravotné neplatí

poistenie

príspevok 3 %

na poistenie z vymeriavacieho základu

v nezamestnanosti najmenej zo sumy 3000 Sk,

teda 90 Sk mesačne

Na záver poznamenávam, že ak študent VŠ je nezaopatreným dieťaťom (teda do dovŕšenia 25 rokov veku) a sústavne sa pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole okrem externého štúdia a sú splnené podmienky nároku na prídavok (čiže starostlivosť oprávnenej osoby - rodiča o nezaopatrené dieťa, trvalý alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby na území SR, trvalý alebo prechodný pobyt nezaopatreného dieťaťa na území SR - § 3 zákona č. 281/2002 Z. z.), od 1. 7. 2002 rodičom takéhoto študenta VŠ vzniká nárok na prídavok na dieťa vo výške 620 Sk mesačne. Prídavok na dieťa sa vyplatí v auguste 2002 za júl 2002. Od 1. júla 2002 sa zmenila filozofia poskytovania prídavku na dieťa a tieto štátne sociálne dávky sa opätovne poskytujú plošne, teda bez testovania príjmu (Testovanie príjmu sa robí pre poskytovanie príspevku k prídavku na dieťa. Zároveň treba zdôrazniť, že príjem nezaopatreného dieťaťa zo zárobkovej činnosti sa za príjem na účely poskytovania príspevku nepovažuje - § 11 zákona č. 281/2002 Z. z.).

JUDr. Z. Macková, PhD.