Myslime, čo na staré kolená

Novelizujeme zákon o doplnkovom dôchodkovom poistení?

Slovensko na ceste do EÚ musí prijať aj novelu Zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov. Novela obsahuje zameranie, spôsob, rozsah a použitie (investovanie) peňazí, s ktorými má doplnková dôchodková poisťovňa (DDP) právo hospodáriť- rešpektujúc pritom voľný pohyb kapitálu v krajinách EÚ. Rieši teda prevod finančných prostriedkov z osobných účtov poistencov v DDP do obdobných systémov v krajinách EÚ. Rozšíria sa tiež možnosti DDP zhodnocovať finančné prostriedky poistencov na zahraničných finančných a kapitálových trhoch. Ide teda o mimoriadne dôležitý legislatívny krok SR smerom k Európe. Národná rada SR návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DDP zamestnanca, schválila 20. júna 2002. Prezident SR Rudolf Schuster sa však rozhodol zákon nepodpísať a zákon vrátil NR SR na opätovné prerokovanie. Vytkol mu, že by vniesol do dôchodkovej reformy nesystémové riešenia. Odborníci, naopak, netaja, že novela, ak si ju poslanci osvoja, by mala vplyv aj na dynamiku rastu systému DDP u nás. O týchto otázkach sme hovorili s generálnym riaditeľom Prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovne Tatry - Sympatia Michalom Němcom.

Ako vnímate výhrady hlavy štátu?

M. Němec: Do konca roku 2000 bol vznik doplnkového dôchodkového poistenia zamestnanca podmienený nevyhnutnou účasťou zamestnávateľa. Vytváralo to tzv. vnútornú diskrimináciu systému, pretože

nie všetci

zamestnanci mali možnosť využiť takéto poistenie. Zamestnávateľ z rôznych dôvodov neuzatvoril zamestnávateľskú zmluvu. Zákon č. 409/2000 Z. z. (lebo o ňom je stále reč) odstránil aj tzv. vonkajšiu diskrimináciu systému. Rozšíril okruh osôb, ktoré sa môžu zúčastniť na doplnkovom dôchodkovom poistení o zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií, zamestnancov, zamestnávateľov, ktorí neuzatvorili s DDP zamestnávateľskú zmluvu, ako aj o osoby samostatne zárobkovo činné a ich spolupracujúce osoby. Umožnil im tak využiť daňové úľavy, ktoré systém ekonomicky činným osobám dáva a získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe, v invalidite a pozostalým v prípade úmrtia poistenca z doplnkového dôchodkového poistenia. Pokiaľ chceme vybudovať viacpilierový systém dôchodkového poistenia, a doplnkové dôchodkové poistenie sa má stať jeho

tretím pilierom,

nedá sa hovoriť o nesystémovom riešení. Nakoniec aj koncepcia reformy sociálneho poistenia v SR, schválená vládou v roku 2000, predpokladala rozšírenie okruhu osôb, ktoré sa môžu stať účastníkmi doplnkového dôchodkového poistenia. Pokiaľ pán prezident považuje toto rozšírenie za nesystémové riešenie, prečo potom schválil a podpísal spomínaný zákon z roku 2000?

Podľa prezidenta SR sa nesystémovosť prejavuje kombinovaním dobrovoľných a povinných prvkov.

M. Němec: Súhlasím, že základným znakom je dobrovoľnosť. Pracovné kategórie sa týkajú asi 100-tisíc ľudí na Slovensku. V záujme zachovania ich sociálneho štandardu novela vniesla tzv. povinný prvok pre zamestnávateľa. Ten sa môže rozhodnúť, či bude ďalej prevádzkovať rizikové pracoviská a súčasne prispievať zamestnancom na DDP, alebo formou investícií a zlepšovania pracovného prostredia sa tohto problému zbaví. Skúsenosti z praxe ukazujú, že zamestnávatelia v mnohých prípadoch investíciami zlepšujú pracovné prostredie.

Má Slovensko na to, aby budovalo drahé sociálne systémy?

M. Němec: Treba využiť organizácie a subjekty, ktoré tu máme a vykonávajú podobnú činnosť a budú v zásade schopné rozšíriť svoje pole pôsobnosti. Okrem toho povinnosť pre zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie za tých zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 (napríklad baníci, chemici, pracovníci jadrových elektrární a pod.) podľa zákona

o ochrane zdravia

ľudí, pokiaľ sú poistencami, je už aj v súčasnom znení zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení. Platné znenie zákona nám však v praxi prinášalo nemálo problémov.

V čom?

M. Němec: Zamestnávatelia na jednej strane mali záujem takýmto zamestnancom platiť príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ale pokiaľ zamestnanec neuzatvoril zamestnaneckú zmluvu, nemohli si túto zákonnú povinnosť plniť. Na strane druhej boli aj takí zamestnávatelia, ktorí bránili svojim zamestnancom uzatvoriť zamestnaneckú zmluvu, aby im nemuseli platiť príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie. Prijatím novely zákona bude konečne vytvorený komplexný legislatívny predpoklad na riešenie náhrady dôchodkových nárokov z prvej a druhej pracovnej kategórie, ktoré boli poskytované v rámci základného systému dôchodkového zabezpečenia prostredníctvom doplnkového dôchodkového poistenia. Snažíme sa o to už od roku 1992.

Viackrát ste sa stotožnili s názorom svetových odborníkov, že prvý a druhý pilier, teda povinné dôchodkové poistenie, musí byť univerzálne. Prečo?

M. Němec: Pre všetkých by mali z neho vyplývať rovnaké povinnosti, ale aj rovnaké práva a nároky. Model špeciálneho dôchodkového fondu považujem za rozumné zvoliť aj pri riešení zachovania sociálneho štandardu zamestnancov silových rezortov pri súčasnom dodržaní princípu univerzality v základnom systéme dôchodkového poistenia, o ktorom sa veľa diskutovalo pri prerokúvaní Zákona o sociálnom poistení v NR SR.

Mal by zákon stanovovať kritériá, podľa ktorých by mal zamestnávateľ voliť DDP?

M. Němec: Nie, to by znamenalo neodôvodnené negovanie záväzkov vyplývajúcich z platných kolektívnych zmlúv. Zákon predsa umožňuje zamestnávateľovi slobodný výber DDP. Naďalej platí pravidlo, že právo kolektívne vyjednávať o výbere DDP pri uzatváraní zamestnávateľskej zmluvy má odborová organizácia. Pokiaľ u zamestnávateľa nie je, tak

výber poisťovne

je výsledkom dohody zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Zákon pritom nevylučuje možnosť, aby zamestnávateľ uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu s viacerými DDP.

Aký vplyv by mala mať táto novela na systém DDP?

M. Němec: Bude záležať na parlamente, ako sa postaví k prezidentom vrátenej novele. Myslím si však, že argumenty, ktoré by mohli hovoriť v jej prospech, sú odborne vyvážené. V každom prípade to bude mať vplyv na viac ako 100-tisíc ľudí a vôbec na všetkých účastníkov DDP. Novela by mala totiž spresniť podmienky účasti na DDP, sprísniť kontrolu nad jeho výkonom a tým zvýšiť bezpečnosť prostriedkov poistencov v doplnkovej dôchodkovej poisťovni.

Odbory a zamestnávatelia uvítali rozšírenie okruhu osôb, ktoré môžu vstúpiť do systému doplnkového dôchodkového poistenia. Nie celkom sa však naplnili vaše očakávania v počte zamestnancov, ktorí využili možnosť poistenia aj bez účasti zamestnávateľa.

M. Němec: Z toho vidieť, že príspevok zamestnávateľa je stále veľmi dôležitý. Pre zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií, na ktorých sa vzťahuje zákon o verejnej službe, je pripravená kolektívna dohoda, ktorú onedlho uzatvorí vláda a odbory. Podľa nej takýmto zamestnancom bude zamestnávateľ prispievať na doplnkové dôchodkové poistenie vo výške 2 % zo zúčtovanej mzdy. Počet poistencov môže výrazne vzrásť.

Podobná situácia je aj u samostatne zárobkovo činných osobách a ich spolupracovníkoch. Čo s nimi?

M. Němec: Od roku 1998 prehlbujúca sa kríza dôchodkového poistenia u nás sa bude najviac dotýkať práve ich. Odchodom do dôchodku im výrazne klesne životná úroveň. Vymeriavací základ, z ktorého si

platia živnostníci

poistné do fondu povinného dôchodkového poistenia, je približne 30 % z priemerného vymeriavacieho základu. Dá sa preto očakávať, že aj dôchodky pre živnostníkov budú dosahovať veľmi nízku úroveň. Jednou z ciest, ako si môžu vyriešiť tento problém, je DDP. A to im umožnila práve spomínaná novela z roku 2000.

Tibor Bucha