Varovný prst krízy sa dvíha

Pojem kríza nie je v dnešných dňoch žiadnou neznámou. Zlaté časy silného ekonomického rastu, ktorého motorom bolo hospodárstvo Spojených štátov, sú minulosťou. Po minuloročnej recesii je najväčšia svetová ekonomika na neľahkej ceste oživenia. Tá je však podstatne kľukatejšia a strmšia, než sa pôvodne očakávalo. Výnimkou nie sú ani japonské a eurozónové hospodárstva, ktoré tiež zápasia so slabším ekonomickým rastom. Okrem problémov týchto troch kľúčových regiónov vyčíňajú vo svete či už menšie alebo väčšie krízy. Posledným príkladom „väčšej“ krízy je práve Argentína, ktorá bola ešte nedávno druhým najväčším hospodárstvom Latinskej Ameriky a teraz sa topí v dlhoch. Táto hrozba však prerastá aj mimo hranice Argentíny a ohrozuje celý región Latinskej Ameriky.

Zaujímavú správu zverejnil tento týždeň nemecký Inštitút pre výskum hospodárstva (Institut für Wirtschaftsforschung) v Halle, ktorý varuje krajiny východnej a strednej Európy (KVSE) pred rastúcou hrozbou finančnej krízy. Rizikový potenciál finančnej krízy v niektorých KVSE (Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko) podľa Inštitútu pre výskum hospodárstva v Halle (IWH) v poslednom období výrazne vzrástol. Úpravou by mala prejsť momentálne ešte stále expanzívne založená fiškálna politika, ktorá v budúcom roku nepriaznivo ovplyvní hospodársky rast v tomto regióne. Naopak, o pozitívne impulzy by sa mala postarať konjunktúra v západnej Európe, ktorá podporí export spoločností. Celkový hospodársky rast v regióne by mal v budúcom roku dosiahnuť približne štyri percentá oproti trom percentám predpovedaným na rok 2002.

Výrazný rast zaznamenal v poslednom období najmä rizikový potenciál menovej a finančnej krízy. Jedným z hlavných dôvodov tohto vývoja bol nízky hospodársky rast v západnej Európe, ale aj interné faktory ako priemyselná produkcia, export, štátny rozpočet a devízové rezervy. Kým bol pokles priemyselnej produkcie a vývozu podmienený najmä vonkajšími faktormi, signalizoval vysoký deficit štátneho rozpočtu interné problémy. Postihnuté bolo hlavne Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko, ktorých fiškálna politika je expanzívne orientovaná. Na Slovensku a v Maďarsku sa dokonca schyľovalo k podobnej kríze medzi expanzívnou fiškálnou politikou a reštriktívnou peňažnou politikou, aká vládne v Poľsku už od roku 1998. V najbližších mesiacoch možno podľa IWH navyše v oboch krajinách počítať s ďalším zhoršením deficitu štátneho rozpočtu. K oživeniu regiónu KVSE by malo dôjsť až v priebehu budúceho roka, aj to však iba v prípade zotavovania svetovej ekonomiky k záveru tohto roka.

Peter Machala