VODY SA NEMUSIA BÁŤ (KOŠICE)

Povodne sa prehnali tohto leta aj cez strednú Európu a neobišli ani Slovensko. Spôsobili stámiliónové škody a snáď našou jedinou útechou je, že boli k nám milosrdnejšie ako k susedom. Vidieť napríklad totálne zaplavenú Prahu a bezmocnosť jej obyvateľov, ktorí sa vyčíňaniu tohto živla, horšieho snáď od ohňa i vojny, mohli iba prizerať, poriadne pohlo aj našimi citmi. Dá sa povedať, že v porovnaní so stovežatou, Táborom či inými lokalitami, vody Dunaja iba oblízli Bratislavu, no podstatne horšiu vizitku nechali pri Devíne. Pre mnohých sa dobre zaryli do pamäti aj lokálne búrky na strednom i východnom Slovensku. Ako však môže postihnúť takáto katastrofa druhé najväčšie mesto Slovenska - Košice a jeho región? Podľa vedúceho odboru prevádzky Povodia Bodrogu a Hornádu (PBaH) v Košiciach, Ing. Ondreja Handzoka, táto metropola bola naposledy povodňou bezprostredne ohrozená v júni 1958. Vtedy voda odplavila napríklad aj most vedúci do Ťahanoviec v severnej časti mesta, odkiaľ tečie Hornád a tiekla aj pôvodným Mlynským náhonom, v koryte ktorého je dnes vybudovaná cesta. To dalo impulz na urýchlenie komplexnej úpravy tokov v meste. Potenciálne nebezpečenstvo môže pre mesto znamenať vodné dielo Ružín, ktoré sa nachádza nad Košicami, a býva tam naakumulovaných až 60 milión kubických metrov vody. To je však dimenzované na tisícročnú vodu a nebolo by ohrozené touto kapacitou. Má ďalšiu výhodu, že je kamenitou priehradou, preto by ani v prípade úmyselného narušenia hrádze nedošlo k úplnému vyprázdneniu nádrže a ani samotné

hrádze nie sú

extrémne vysoko nad úrovňou terénu (do dvoch metrov). Zložitejší problém od vody v koryte by vyvolali v meste odpadové vody, pretože by prestal fungovať ich gravitačný odtok z aglomerácie. Brehy Hornádu pretekajúceho mestom sú upravené až po neďalekú Krásnu nad Hornádom. V úseku po križovatku vo výstavbe blízko časti Opátske, čo je vyššie v smere toku, je rieka dimenzovaná na prietok 550 kubických metrov za sekundu, pričom storočná voda je vypočítaná na 740 „kubíkov“ (za pokojného stavu preteká riekou od 6 do 15 kubíkov vody). Preto sa jej koryto musí viac rozširovať a v dôsledku stiesnených pomerov budujú oporné múry, aby prietoková plocha bola čo najväčšia. Na úpravu brehu rieky rozpracovali ďalší úsek zo severu od ťahanovského železničného tunela nad Košicami, odkiaľ vedie tok rieky až po most mimoúrovňovej križovatky. Jeho realizácia je však závislá od finančných prostriedkov, ktorých by bolo treba viac ako 100 mil. Sk. Projekt na

úpravu brehu

je pripravený po hornú hať. Územie nad tunelom až po Ružín nie je upravené, tam by určite došlo k zaplaveniu nižšie položených častí. Na vodnom diele povodie buduje autonómny varovný systém vrátane zvukovej signalizácie pre obce nachádzajúce sa pod vodným dielom, ktorý by do jednej hodiny od vzniku čela prelomovej vlny dokázal varovať obyvateľstvo. Čelo takejto vlny za jednu hodinu podľa prepočtov by dorazilo o niečo vyššie nad Ťahanovce smerom na Košice. Odstraňovaním povodňových škôd sa PBaH programovo venuje od roku 1997 s finančným prispievaním Európskej banky (60 %) a štátu (40 %) ako pôžičky, z ktorej sa od roku 1999 každoročne čerpajú tranže na základe predložených projektov. Program je rozdelený na úseky, ako napríklad rekonštrukcia a dostavba hrádzí,

kanálových sietí

a vodných diel na Východoslovenskej nížine, ďalej na strednom Hornáde, hornej Toryse i menších ich prítokoch, ktoré spôsobili povodne v obciach Jarovnice, Dubovica, Renčišov a v ďalších. Financie na program dosahujú približne 1,3 mld. Sk a mali by byť vyčerpané do konca roku 2004 za predpokladu prijateľných projektov. Z tejto pôžičky vo výške 85 mil. Sk financujú aj rekonštrukciu Hornádu v Košiciach. Do začiatku tohto roka z balíka na úpravu regulácie tokov, rekonštrukciu ochranných hrádzí, kanálov a čerpacích staníc na východnom Slovensku prestavali 483 mil. Sk. Pomerne nízke percento čerpania prostriedkov O. Handzok pripisuje stavu súčasnej legislatívy, ktorá nariaďuje povinnosť verejného obstarávania na

každú stavbu

nad 500-tisíc Sk. Vždy sa totiž nájde po súťaži niekto nespokojný, kto sa odvolá proti rozhodnutiu o výsledku súťaže, čo začiatok danej stavby oddiali. Projekty sú však v súčasnosti už tak rozbehnuté, takže rok 2003 má byť v čerpaní financií najsilnejší zo všetkých. Peniaze určené na rekonštrukciu hrádzí sa využívajú aj na Bodrogu, Latorici, Ondave, Uhu, Laborci. Tie sa spevňujú, aby nedochádzalo k priesakom, i keď sú ílovité a neprepúšťajú tak ľahko vodu, ako keby boli zo štrku. Na zachytenie veľkého množstva vody môžu poslúžiť suché nádrže, čiže poldre. Jeden z nich je na sútoku Latorice a Laborca s objemom 53 miliónov kubických metrov a využije sa otvorením hate pri obci Beša vtedy, keď hrozí prekročenie medzinárodne dohodnutej hladiny vody 936 cm v koryte Bodrogu v Strede nad Bodrogom. Takéto poldre, ktoré sú na nížine najvhodnejšie, chýbajú na maďarskej i ukrajinskej strane, preto tam došlo v minulých rokoch k veľkým povodniam

na riekach,

ktoré k nám pritekajú. Medzi spomínanými štátmi a nami existuje stála pracovná skupina splnomocnencov hraničných vôd, ktorá rieši všetky spoločné vodohospodárske otázky. Maďarská strana už má menší polder v kúte Rožňavy pri Sátoraljaújhelyi, ale bez regulačného objektu, čo znamená, že v prípade nutnosti musia prekopať hrádzu, a tak vypustiť vodu z toku.

Ladislav Kulik