Nemá víziu, nevie ako ďalej

Živnostníci tvrdia, že vláda mohla pre nich urobiť viac

„Vláda mohla v uplynulom štvorročnom období pre malých a stredných podnikateľov urobiť viac. Prvé kroky však vykonala, na rozdiel od predchádzajúcej, ktorá od roku 1994 pre tento sektor neurobila nič,“ odpovedal na otázku Hospodárskeho denníka k hodnoteniu súčasného kabinetu z pohľadu vytvárania podmienok pre našich živnostníkov prezident Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) Anton Buben. „Ťažko sa rodila paušálna daň, ale aj zákon o priemyselných parkoch a ďalšie právne normy,“ pripomenul. SŽZ v tejto súvislosti pripravil vlastný, podrobný odpočet terajšej, končiacej vlády. Rozdelil ho na dve položky pod názvami „spokojnosť“ a „nespokojnosť“. Dá sa povedať, že obidve strany čo do výpočtu konkrétnych bodov sú ako-tak v rovnováhe. Slovenskí živnostníci sú stále nespokojní s vysokým odvodovým zaťažením, nerovnoprávnym podnikateľským prostredím na Slovensku, v ktorom sú rozdiely medzi štátnymi podnikmi, zahraničnými a domácimi. Vyčítajú terajšej vláde dopustenie legislatívnej nestability, ale aj zrušenie Rady vlády pre malé a stredné podnikanie. Výhrady majú k stále ešte platnému uznesenie, podľa ktorého sa DPH odvádza aj z neuhradených platieb atď. „Je veľa vecí, ktoré ešte treba v tejto oblasti zmeniť,“ dodal A. Buben. Pretože v poslednom čase, a to aj počas predvolebnej kampane, sa politici neraz verejne dohadovali o potrebe plánovania pri podnikaní alebo príprave rozvojových zámerov spoločnosti, spýtali sme sa prezidenta SŽZ, či si myslí, že aj v trhovom hospodárstve sa treba riadiť podľa istých plánov, prípadne výhľadov. „Nemyslím si, že politici, ktorí hovoria o tom, že plánovať netreba a sú povedzme úspešnými podnikateľmi, nemali vo svojej firme víziu a vopred naplánovanú stratégiu. Som za to, aby stratégia bola vypracovaná aj vo vzťahu k celému hospodárstvu. To sa predsa skladá z mnohých odvetví. A preto, aby sme vedeli ako a kam máme ísť a aby sme boli úspešní aj ako štát, treba mať víziu a predstavu ako ďalej. Veď aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení vypracovala svoj variant národohospodárskej stratégie. Aj SŽZ pripravuje návrh stratégie SŽZ na zlepšenie podnikateľského prostredia pre malé a stredné podnikanie do roku 2006. Na Slovensku si

musíme povedať, čo máme a na čo máme, a do čoho sa máme pustiť. Plánovitosť treba vo firme a podobne tak aj v hospodárskej politike štátu.“ A. Buben sa s obavami vyjadruje k úrovni pripravenosti malých podnikateľov na vstup Slovenska do EÚ. Myslí si, že nezamestnanosť sa po integrácii ešte zvýši, lebo naše podniky nie sú dostatočne schopné odolať tvrdšej konkurencii. V tejto súvislosti pripomína, že svoj účel nesplnila ani dôsledková štúdia nášho vstupu do únie, ktorú dala pripraviť vláda. Ide síce o objemný dokument, ale nie je rozpracovaný tak dôsledne, aby mu porozumeli a mohli z neho čerpať poučenie aj malí podnikatelia a občania. „Dôsledková štúdia bola pripravená z makroekonomického pohľadu. Občania ani firmy z nej nezistia, čo ich bude integrácia stáť. Rakúsko malo takúto štúdiu rozpracovanú do detailu, až na úroveň občana. Niekto si odfajkol, že štúdia je hotová, a tým sa to skončilo,“ dodáva A. Buben.

Vladimír Turanský