Problémy sú všade

Medzinárodný menový fond (MMF) sa podľa nemeckých médií dopracoval k názoru, že americký dolár je oproti ostatným menám nadhodnotený. Dôvodom je príliš vysoký deficit americkej obchodnej bilancie, ktorý môže mať nepriaznivý dôsledok práve na výmennú hodnotu dolára.

Vplyv deficitu obchodnej bilancie, ktorý v USA dosiahol svoj historický rekord 4 % hrubého domáceho produktu, je na kurz meny v ekonómii známy. Tlak na znehodnotenie domácej meny podľa teórie nastane vtedy, ak celková platobná bilancia krajiny je v deficite. Platobná bilancia sa skladá z dvoch častí. Prvou je bežný účet, ktorého najväčšiu položku tvorí práve obchodná bilancia. Druhou zložkou je kapitálový a finančný účet, ktorý zachytáva pohyb kapitálu a investícií so zahraničím.

Keď je deficitný bežný účet (napr. vysoké saldo obchodnej bilancie), nemusí to mať automaticky na menu nepriaznivý účinok. V USA doteraz vždy deficit zahraničného obchodu vykryli prebytkom na kapitálovom a finančnom účte, vďaka prílevu kapitálu do akcií. Za obdobie rokov 1992 až 2001 v čase najväčšieho akciového boomu práve do USA prišlo najviac investícií (1274,2 mld. USD).

Po problémoch americkej ekonomiky a najmä účtovných škandáloch však kapitálový a finančný účet platobnej bilancie prestal zachraňovať stále sa prehlbujúci deficit bežného účtu (zahraničný obchod). A práve vtedy sa do popredia dostali otázky tlaku na znehodnocovanie americkej meny. Začali sa objavovať scenáre znovudosiahnutia parity medzi eurom a dolárom. Po 29 mesiacoch sa nakoniec v júli kurz medzi hlavnými menami vyrovnal, na parite však dlho nepobudol. Dnes sa pohybuje na úrovni 0,9750 USD/1 EUR.

Keby existovala iná, lepšia možnosť investovania, obchodníci by to okamžite využili a stiahli by svoje investície s dolárových aktív (akcie, dlhopisy). V súčasnosti však žiadny región na svete neponúka lepšie investičné možnosti ako Spojené štáty.

Problémy v čase celosvetovej stagnácie nemá len americká ekonomika. Napríklad eurozónu v poslednom období trápia deficitné rozpočty jednotlivých štátov a otázka dotovania stále neefektívneho poľnohospodárstva. Zároveň v bohatých európskych krajinách nepanuje veľká radosť z rozšírenia Európskej únie, pretože to prináša so sebou príliš veľké náklady. Západnú Európu postihuje oveľa vyššia nezamestnanosť ako v USA. Prírastky hrubého domáceho produktu najväčšej európskej ekonomiky - Nemecka - sú nižšie ako prírastky Spojených štátov. Rovnako v eurozóne je vyššia inflácia aj úrokové sadzby. Európske akciové trhy aj počas útlmu v USA zostali závislé od amerických búrz.

Aj preto sa v čase zraniteľnej americkej ekonomiky Európe nedarí prevziať „ekonomické opraty“ a kurz eura sa oproti doláru nepohybuje nad, ale pod úrovňou parity.

Analytici americkej banky Citibank podľa agentúry REUTERS nedávno zmenili svoje predpovede o budúcom vývoji hlavného kurzu EUR/USD. Ich trojmesačná prognóza sa zmenila z 1,03 na 0,98 USD/1 EUR a šesťmesačná z 0,99 na 0,96 USD/1 EUR

Marcel Laznia