Slovensko s vládou pravice

Ostatné alternatívy stoja na hlinených nohách

V uplynulých parlamentných voľbách, v ktorých kandidovalo 25 politických strán, si prevzalo hlasovacie lístky 2 913 267 zo 4 157 802 oprávnených voličov. Platných hlasov bolo 2 875 081, čo predstavuje 70,07-percentnú volebnú účasť. Od parlamentných volieb po roku 1989 ide o najmenší, aj keď stále ešte štandardný voličský záujem. Najviac občanov - 95,39 percenta - prišlo hlasovať v prvých voľbách v júni 1990. V ďalších prišlo k urnám 84,20 % voličov, v roku 1994 sa rozhodlo voliť 75,65 % oprávnených voličov a pred štyrmi rokmi 84,24 %.

HZDS-ĽS získalo v terajších voľbách 560 691 hlasov, SDKÚ 433 953 a Smer 387 100. V prospech SMK bolo 321 069 hlasov, za KDH 237 202 a ANO volilo 230 309 ľudí. KSS získala na svoju stranu 181 872 občanov. HZDS-ĽS by malo v parlamente obsadiť 36 kresiel, SDKÚ 28, Smer 25, SMK 20, KDH a ANO po 15 a KSS 11. Viacerí predstavitelia pravicových strán sa krátko po zverejnení prvých volebných výsledkov vyjadrili za vznik čo najhomogénnejšej a programovo blízkej vládnej koalície stredopravých strán. Zoskupenie SDKÚ - SMK - KDH - ANO by podľa prepočtov disponovalo v Národnej rade SR 78 poslancami, ostatné politické strany 72. Táto relatívne krehká väčšina môže vraj byť podľa niektorých analytikov posilnená „prefázovaním“ niektorých budúcich poslancov strany Smer. Povolebné rokovania však ukážu, či táto matematika bude skutočne platiť.

Päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti do parlamentu neprekročila Pravá Slovenská národná strana, ktorá získala 3,65 %, ani Slovenská národná strana s podporou 3,32 % voličov. (PSNS však oceňuje - ako uviedol jej predseda Ján Slota - že je najsilnejšou národne orientovanou stranou na Slovensku.) Hnutie za demokraciu volilo 3,28 %, Sociálnodemokratickú alternatívu 1,79 % a Stranu demokratickej ľavice 1,36 % voličov. PSNS získala 105 084, SNS 95 633, HZD 94 324, SDA 51 649 a SDĽ 39 163 hlasov. Všetky ostatné kandidujúce strany získali menej ako jedno percento. Stranu zelených na Slovensku volilo 0,98 % občanov, Nezávislú občiansku stranu nezamestnaných a poškodených 0,91 %, Združenie robotníkov Slovenska 0,54 %, stranu Žena a rodina 0,43 % a Občiansku konzervatívnu stranu 0,32 % voličov. Robotnícka strana ROSA získala 0,30 %, Rómska občianska iniciatíva SR 0,29 %, Strana za demokratické práva občanov 0,23 %, Ľavicový blok 0,22 %, Politické hnutie Rómov na Slovensku - ROMA 0,21 %, Slovenská národná jednota 0,15 % a Béčko-Revolučná robotnícka strana 0,09 percenta hlasov. Najmenej - 0,02 percenta voličov si vybralo Ľudovú stranu.

Prezident SR Rudolf Schuster včera uviedol, že je ochotný akceptovať prípadné vytvorenie pravicovej vládnej koalície. Dnes po zverejnení definitívnych výsledkov bude podľa neho o zostavení vlády rokovať s predsedami politických strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Rokovanie však môžu podľa prezidenta strany uľahčiť tým, že sa na prípadnej koalícii vopred dohodnú.

Politické strany by mali dostať počas nasledujúcich štyroch rokov od štátu 631,668 mil. Sk. Strany, ktoré získali vo voľbách viac ako tri percentá hlasov, môžu počítať so štátnym príspevkom 60 korún za jeden hlas. Výslednú sumu zinkasujú politické subjekty ešte raz, pretože ako príspevok na činnosť strany dostanú každý rok štvrtinu z nej. Napokon každej parlamentnej strane patrí príspevok na jeden mandát 500-tisíc korún ročne. Štatistický úrad SR v súčasnosti vyhodnocuje údaje o preferenčných hlasoch pre jednotlivých kandidátov. Oficiálne výsledky volieb s údajmi o zisku mandátov politických strán v NR SR zverejní Ústredná volebná komisia (ÚVK) po podpísaní zápisnice v pondelok pravdepodobne o 11.00 hod. Úlohy v príprave volieb zvládla samospráva podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Sýkoru úspešne. V stredu a vo štvrtok bude v Brezne zasadať Rada ZMOS. Z rokovania vzídu námety a požiadavky vo vzťahu k budúcemu vládnemu programu. „Chceme, aby sa zdynamizoval proces reformy verejnej správy, aby sa s kompetenciami presúvali aj finančné prostriedky,“ dodal M. Sýkora. Pre KOZ je prekvapením pomerne vysoké percento hlasov získaných SDKÚ. Podľa viceprezidenta Eugena Škultétyho to bol jediný politický subjekt, ktorý pred voľbami odmietol rokovať s odborovou centrálou. V prípade vzniku pravicovej vlády by KOZ mala pri rokovaniach horšiu pozíciu ako doteraz. KOZ by pravdepodobne musela podľa E. Škultétyho postupovať razantnejšie. S novou vládou sa pripravujú rokovať aj stavovské organizácie malých a stredných podnikateľov, ktoré chcú upozorniť na niektoré negatívne aspekty v tejto oblasti. KSS, ktorá sa dostala do parlamentu, nedávno oznámila, že má pripravený tajný 20-bodový program, ktorý chce realizovať v prípade svojho úspechu v parlamentných voľbách. Komunisti ho však pred voľbami nechceli zverejniť z taktických dôvodov - uviedla začiatkom septembra agentúra TASR. Keď sme sa včera u predstaviteľov strany zaujímali o jeho obsah, informáciu tohto druhu označili za nepravdivú. Politické strany, ktoré v tohtoročných parlamentných voľbách neuspeli, teraz zväčša tvrdia, že sa sústredia najmä na komunálne, ktoré budú koncom roka.

Vladimír Turanský/TASR