Pred finále

Peter Kasalovský

Spriatelené zahraničie musí tlieskať výsledku našich parlamentných volieb. Predovšetkým SDKÚ, ktorá zvládla finiš zo všetkých strán najlepšie. Nič na tom nemení to, že sa tak stalo vďaka niekoľkým percentám od bývalých voličov SDĽ (!), percenta-dvoch od voličov DS a trvalej podpore zo zahraničia. Volebný výsledok SDKÚ je fantastický, pokiaľ si pripomenieme, že jej líder v osobe M. Dzurindu bol pred a počas oficiálnej volebnej kampane bitý a či skôr cepovaný ako to žito nielen opozíciou, ale aj koaličnými partnermi. Len „on“ bol zodpovedný za negatíva a koaliční partneri neraz vyhlasovali, že vo vládnom kabinete boli takmer štatistami. Ukázalo sa, že postrčením do takejto pozície si pomohol.

Postaral sa o to, že jeho SDKÚ (za ktorej založenie dostal od Hospodárskeho klubu v 2000. roku Zlatý biatec) sa potvrdila ako stálica na našom politickom nebi. Dokonca aj naše ankety Tieňový kabinet a Desať NAJ dlhodobo naznačovali, že jej potenciál, či už v osobnostiach ako E. Kukan, I. Šimko, F. Devínsky, Z. Martináková, M. Dzurinda aj I. Mikloš, môže vyvolať víťaznú akceleráciu. A okolnosti tohto zázraku, pokiaľ budeme vnímať volebné preferencie, každou hodinou už strácajú na význame. Ako sme však predvídali, o výsledku parlamentných volieb sa rozhodlo v závere volebnej kampane. Víťazom sa nestali bežci na krátke trate - šprintéri, ktorí sa už cítili víťazmi, aspoň čo sa týka dikcie prejavov a bilbórdov, ale vytrvalci, ktorí chytili „druhý dych“ a dobehli do cieľa.

Konečný výsledok SDKÚ je prekvapením, i keď tento fakt popiera väčšina politológov a odborníkov na verejnú mienku. Za danej hospodárskej, sociálnej a vnútropolitickej situácie získať, a teda mať za sebou niečo vyše desatiny všetkých občanov s volebným právom, to je balzam a tiež satisfakcia pre M. Dzurindu.

V parlamentných voľbách dosiahli na svoje maximum opozičné HZDS, koaličníci SMK a KDH, a možno aj nedolakovaní extraligisti Smer a Aliancia nového občana. Aj keď Smer a ANO sú navonok relatívne spokojní s volebným výsledkom, tak ich ambície boli predsa len vyššie. Avšak ANO by mohlo „tvrdiť muziku“ a nebolo by v budúcej vláde len do počtu. Volebný výsledok oprávňuje SDKÚ očakávať kľúčovú a logicky vedúcu pozíciu v budúcej vláde. „Čiernym koňom“ môže byť však ktorýkoľvek z jej možných partnerov, ale poriadne si nevyskočí kvôli mandátu KSS, ktorej percentá sú takpovediac z hľadiska pomeru síl v parlamente v ofsajde. Či sa vytvorí pravicová vláda SDKÚ, SMK, KDH a ANO alebo takmer pravicová so Smerom, to majú v rukách lídri týchto strán. Keby zlyhali, tak by čisto teoreticky vznikla príležitosť pre Smer, ktorý by mohol vytvoriť aj stabilnú menšinovú vládu, pričom by mohol byť zaujímavým partnerom prinajmenej pre jednu zo štvorice strán označovaných za pravicové. Takmer nemožnou, tak ako napríklad premiérska pozícia M. Bugára či P. Ruska, sa javí možnosť vládnej koalície vytváranej HZDS. Je zrejmé, že pokojné parlamentné voľby a ich výsledok budú mať viac ako nepríjemné dôsledky pre viacerých politikov, pokiaľ majú charakter. Mnohým by inde vo svete neostalo nič iné, len sa zbaliť a odísť z politiky, ale v našich končinách je to inak.

Výprask dostalo SDĽ, SDA a ďalšie spolky z ľavého spektra a tzv. národniari. Nedokázali si zobrať príklad z M. Dzurindu & Comp., ktorý vytvoril základňu pre pravicu. S výnimkou KSS, ktorej vstup do parlamentu je vecou rozkladu SDĽ a straty jej ľavicovej identity počas pôsobenia vo vláde. Je to tiež dôsledok vládnutia doterajšej koalície.

Zahraniční priatelia našej krajiny môžu pokojne spať, ale poďakovať by sa mali svojej exnočnej more V. Mečiarovi, ktorý kľučkoval a padal na rovnej trati a minul cieľ, ale predovšetkým odídencovi I. Gašparovičovi, ktorý sa najviac pričinil o likvidáciu traumy zahraničia z HZDS-ĽS a jej lídra počas prvého mesiaca prázdnin. Spolu s tými, čo volili v prvom rade len preto, že ide o osud integrácie a o vstup do NATO, želajme si, aby Írsko nezablokovalo v polovici októbra rozširovanie Európskej únie, a potom aj to, aby prišlo vyzvanie pre SR do NATO z jeho pražského summitu. V tom čase novembrovom však nová vláda pôjde už mínovými poľami problémov, ktorých riešenia budú mať podstatný vplyv na kvalitu života najširších vrstiev obyvateľstva. Taká je pravda, ktorá mnohým nedochádza. Až vtedy, keď budú lietať triesky (alebo „veľké nič“, lebo sa nebude rúbať!) bude sa potvrdzovať pevnosť budúcej koalície.

Tých sedemdesiat percent občanov, ktorí využili svoje volebné právo, rozhodlo o možnostiach tvorby novej vlády, ale prakticky o jednej možnosti. Strany pravicovej vládnej koalície by reprezentovali sotva 29,40 % všetkých voličov, resp. 33,17 % bez ANO a so Smerom, alebo s oboma 38,71 %, ale volebný systém je už tak vymyslený. Faktom však je, že 92 770 hlasov pravicových strán navyše od ostatných strán, ktoré vstupujú do Národnej rady SR, tie ponúkajú príležitosť vytvoriť ich vládnu koalíciu, aj keď s minimálnou väčšinou v parlamente. Koniec-koncov, aj neúčasť vo voľbách je o tom, že občan sa podriaďuje buď vedome, alebo nevedomky rozhodnutiu tých, ktorí využijú svoje volebné právo.

Je tu finále, možno sa začne už v čase našej nedeľnej uzávierky, a potom praktická politika novej vlády, ktorá tak či tak vyvstane ako dar ľavicového spektra, ale v konečnom dôsledku z vôle občanov v demokratických parlamentných voľbách.

Peter Kasalovský