Čo s bankou?

Bankový systém Slovenska dostáva viac a viac podobu, ktorá sa aspoň navonok nelíši od iných krajín. Na vrchole finančných systémov sú vždy národné banky, ktorých úlohou je aj dozorovanie činnosti tých bánk, ktoré v tej či onej krajine operujú. Kvalita takéhoto dozoru na Slovensku sa ukázala v niekoľkých kauzách, z ktorých prípad Devín banky je možno najvýznamnejším. Neochota vlády zasiahnuť a neschopnosť vedenia NBS konať stála daňových poplatníkov miliardy.

Predajom bankových subjektov zahraničným vlastníkom v nádeji, že ich vedenie bánk bude lepšie ako bolo doteraz, sa riešil minimálne problém doterajšej podkapitalizácie celého bankového systému. Riešenie alebo to, čím to nazývame, je na úkor stability štátnych financií a nie je isté, či je správne! Ak sa pozrieme na výšku kapitálu, ktorý zahraniční bankoví investori skutočne vložili do slovenských bánk, tak zistíme, že je mizivá a podkapitalizácia stále trvá. Druhou ešte závažnejšou otázkou vstupu zahraničných vlastníkov do slovenských bánk je analýza ich správania sa na slovenskom trhu. Nedávno som ako zástupca investorov mal možnosť sledovať tzv. bankovú aktivitu Istrobanky.

V strojárskej spoločnosti Vyhys, a. s., bola táto banka jedinou financujúcou inštitúciou. Napriek tomu, že spoločnosť Vyhys priebežne banke vykazovala výsledky svojho hospodárenia a napriek tomu, že bola zisková, tak podľa môjho názoru Istrobanka zneužila „vzniknutú obchodnú situáciu” vo svoj prospech. V čom spočíva tá vzniknutá obchodná situácia? Spoločnosť Vyhys bola niekoľko dní v omeškaní správy úveru vo výške niekoľko stotisíc korún. Takáto udalosť nie je ničím mimoriadnym v bankovom svete a banky ju riešia niekoľkými spôsobmi. Založenie majetku spojené s ručením je najpoužívanejšou metódou a v prípade Vyhysu to bolo tiež tak. Základom korektného vzťahu medzi bankou a dlžníkom je to, že dlžník spláca svoj záväzok v dohodnutých lehotách a v patričných výškach. V prípade, že takto niekedy neurobí, tak banka vyzve ručiteľa, aby uhradil to, čo dlžník nesplnil.

Napriek dlhodobému bankovému vzťahu medzi Istrobankou a spoločnosťou Vyhys sa nikdy nestalo, aby banka vyzvala ručiteľa na uhradenie čo len jedinej splatnej pohľadávky banky voči akciovej spoločnosti. K prvému veľkému prekvapeniu došlo, keď Istrobanka vzhľadom na niekoľko dní neuhradenú splátku vypovedala spoločnosti Vyhys celý úver k okamžitej splatnosti. Žiadna slovenská strojárska firma nedokáže zo dňa na deň zabezpečiť desiatky miliónov a Istrobanka musela kalkulovať s tým, že takéto jej konanie firmu položí.

Druhým prekvapením bolo, že Istrobanka nevyzvala ručiteľa na to, aby uhradil to, čo spoločnosť Vyhys nestihla. Celý inštitút ručenia sa tým stal bezvýznamný! Poslednou kuriozitou bolo, že Istrobanka začala s exekúciou u ručiteľa, ktorému neumožnila splniť ručiteľský záväzok. Tragédiou celého prípadu je, že predstavenstvo spoločnosti Vyhys napriek jej ziskovosti bolo donútené samo požiadať o konkurz na vlastnú spoločnosť. Keby tak neurobilo, bolo by osobne zodpovedné za záväzky voči veriteľom. Následky takto bankou zapríčineného a vynúteného konkurzu sú obrovské. Niekoľko stoviek zamestnancov príde o prácu a štát pri ich dlhodobej nezamestnanosti o milióny. Vlastníci Vyhysu, ako aj vlastníci tej spoločnosti, ktorá ručila za jeho záväzky, prídu o majetok. Zvyšní veritelia určite nedostanú to, čo by mohli dostať pri plnej funkčnosti spoločnosti.

Nastoľuje sa otázka, čo robí NBS. Musíme najprv zničiť to, čo funguje alebo sa musia vlastníci bankou poškodených podnikov v súdnych sporoch domáhať svojich práv? Bankový dozor musí podľa mňa obsahovať viac ako kontrolu formy činnosti bankových subjektov. Kontrola procesov a vzťahov z nich vyplývajúcich je samozrejmou súčasťou kontroly v iných štátoch a nemôže byť žiadnym prekvapením pre serióznych zahraničných vlastníkov bánk. Som presvedčený o tom, že sa súdnym sporom medzi bankami a podnikmi nevyhneme. Tak isto viem, že bude formálne podaný podnet NBS na prešetrenie tohto prípadu. Poučený skúsenosťou sa však obávam, že ústupky, ktoré domáci politici a NBS doteraz robili zahraničným investorom v bankovom sektore, sú jednou z príčin ich správania sa voči slovenským podnikom.

A. F. Zvrškovec