TRETINOVÁ SCHOPNOSŤ

Slovensko má vysoko otvorenú ekonomiku: na vstupoch aj na výstupoch. Spolu s úzkym vnútorným trhom a štruktúrou produkcie a služieb robí túto ekonomiku nesmierne citlivou na vývoj vo svete (ropa, energie a suroviny) a zvlášť v krajinách, kam predovšetkým smeruje náš vývoz (kurz USD/SKK, USD/EUR s väzbou na EUR/SKK). Dovozná náročnosť osciluje okolo 84 % a exportná výkonnosť pri 77 %. Oba ukazovatele v dlhodobom horizonte mali tendenciu postupného rastu. S tým, že bol stále predstih dovoznej náročnosti ekonomiky pred exportnou výkonnosťou. V štúdii Zhodnotenie dosahov vstupu SR do Európskej únie (EÚ) na výkonnosť a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ktorú vypracovala Katedra medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity (EU) a Centrum európskych štúdií EU v Bratislave sa uvádza, že na zvyšovanie výkonnosti a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky je potrebná stimulácia proexportného rozvoja odvetví, ktoré sú založené na domácej surovine (najmä drevospracujúci priemysel, sklárska výroba).

Tie sú málo závislé od dovozu, a ktoré najviac prispievajú k zvyšovaniu pridanej hodnoty produkcie. Aj po desiatich rokoch transformácie stojí slovenský priemysel a celá ekonomika pred nevyhnutnosťou zásadnej reštrukturalizácie. Z toho vyplýva, že doterajšia priemyselná politika nesplnila vytýčené ciele, uvádza sa v štúdii. Z celkového objemu vývozu tvoria výroby, ktoré sú schopné konkurencie, iba 30,7 %. Aj to iba vďaka výrobe áut vo Volkswagene Slovensko, ktorých vývoz predstavuje

viac ako pätinu

celkového exportu SR. Asi 36 % exportu zabezpečujú odvetvia, ktoré sa nachádzajú v pásme štruktúrnych problémov. Perspektívne konkurencieschopný a investične zabezpečovaný je v SR automobilový priemysel a naň nadväzujúce skupiny výrobkov v strojárskom aj elektrotechnickom a elektronickom priemysle. V chémii ide o rozvoj sofistikovanej produkcie hĺbkového spracovania ropy (projekt EFPA), rozvoj dusíkatej chémie, malotonážnych zušľachťujúcich chemikálií a farmaceutických preparátov. Týka sa to aj oblasti výroby a spracovania papiera. Výrobky ľahkého priemyslu (odevné, kožiarske a sklárske výrobky, drevo a výrobky z dreva vrátane nábytku) sú zatiaľ konkurenčne schopné. Zánikom komparatívnej výhody

v nízkych mzdách

a cene energií v blízkej budúcnosti bez potrebných vstupov investícií sa však môžu dostať do problémov konkurenčnej schopnosti. Bez inovačného programu a prílevu priamych zahraničných investícií sa do „zostupového pásma“ môžu dostať i niektoré odbory elektrotechnického a elektronického priemyslu.

Tibor Bucha