Skúmanie mútnych vôd

Inšpektori OSN do Iraku najskôr až v polovici októbra

„Prečo nepreskúmame vody?“ povedal včera generálny tajomník Ligy arabských štátov Amr Músá. Rečníckou otázkou sa snažil presvedčiť predstaviteľov vlád na celom svete, aby dali inšpektorom OSN príležitosť a dostatok času na overenie tvrdení Iraku, že nevyvíja zbrane hromadného ničenia.

Jeho poetiku by sme mohli rozviť ešte viac. Načo vôbec čakáme? Prečo sa hneď bez váhania nevrhneme hlavou do slávnych riek Tigrisu a Eufratu a neodstránime kal, ktorý sa tu údajne hromadí? Saddám Husajn tvrdí, že je ochotný prijať inšpektorov OSN bez akýchkoľvek podmienok. Tak v čom je problém? Človek by čakal, že inšpektori OSN sú už na ceste do Bagdadu, pripravení „prečesať“ Mezopotámsku nížinu. Veď v hre je bezpečnosť regiónu, ba aj celého sveta. Ak Bagdad naozaj pracuje na výrobe strašidelnej zbraň, tak sa dá predpokladať, že každým dňom je bližšie k cieľu. No svet namiesto pružnej akcie sleduje vláčne rozhovory medzi svetovými mocnosťami, OSN a Bagdadom.

Pokiaľ ide o príchod inšpektorov do Iraku, doteraz najoptimistickejší názor vyslovil ruský minister obrany Sergej Ivanov. Podľa neho by sa zbrojní inšpektori OSN mohli do Iraku vrátiť začiatkom októbra. Dodal, že šéf inšpekčného tímu Hans Blix začne 30. septembra „veľmi konkrétne rokovania vo Viedni“. Tie budú trvať len pár dní, a tak sa už začiatkom októbra môže v Iraku ocitnúť prvá skupina inšpektorov OSN. Sám Hans Blix je už realistickejší a ako najbližší možný termín uvádza 15. október. Ak sa vyskytnú komplikácie, prejde aj október a neudeje sa nič.

Naopak. Omnoho väčšiu pozornosť a diskusiu naďalej vyvoláva možný americký vojenský útok na Irak. „Ak USA zaútočia na Irak, ich cieľom bude tenká mocenská základňa prezidenta Saddáma Husajna. Americké ozbrojené sily sa budú snažiť vyhnúť tomu, aby spôsobili veľké škody civilnému obyvateľstvu,“ vyhlásil americký minister obrany Donald Rumsfeld. Cestou do Varšavy, kde sa dnes uskutoční stretnutie ministrov obrany NATO, sa Rumsfeld odmietol vyjadriť k podrobnostiam vojenského plánovania USA a ostro odsúdil osoby, ktoré informácie tohto druhu poskytujú médiám. Tieto zdroje označil za slabo informovaných predstaviteľov na nízkej úrovni vládnej hierarchie, ktorí svojimi rečami ohrozujú životy amerických vojakov.

Vojna však vyvoláva čoraz viac kontroverzií. Britský premiér Tony Blair čelí v radoch svojej vládnej Labouristickej strany čoraz väčšiemu odporu proti možnej vojne s Irakom. V nedeľu sa proti vojne rezolútne vyslovila britská ministerka pre medzinárodný rozvoj Clare Shortová. Vyhlásila, že iracký ľud už zažil dosť utrpenia. Dodala však, že je potrebné nájsť spôsob, ako presadiť plnenie rezolúcií OSN, čoho sa podľa nej iracký vodca Saddám Husajn a okruh ľudí okolo neho obávajú.

Bývalý generál irackej armády včera vyjadril ochotu viesť vojenský prevrat proti irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi, varoval však pred „temnými“ následkami amerického zásahu. Generál Nizar al-Chazrádží, ktorý slúžil v irackej armáde počas vojny s Irakom v 80. rokoch a dezertoval v roku 1995, tvrdí, že chce zosadiť Husajna a nastoliť v krajine civilnú vládu.

„Všetci praví Iračania chcú zvrhnúť tento režim a ja som jedným z nich,“ vyhlásil al-Chazrádží pre rozhlasovú stanicu BBC zo svojho domova v Dánsku s tým, že pre svoju krajinu je ochotný obetovať všetko. Al-Chazrádží však tiež uviedol, že zmenu vlády v Bagdade musí dosiahnuť samotná iracká armáda a intervencia USA môže vyvolať zmätok v krajine.

(TASR/by)