Cena ešte neznamená všetko

Domáci cestovný ruch stále zostáva v plienkach

Turistický región Vysokých Tatier je na Slovensku najúspešnejším regiónom. Podľa prieskumu, ktorý počas letnej turistickej sezóny urobilo Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT), si väčšina ubytovacích zariadení nemôže sťažovať na zlú sezónu. Charakterizovala ju však jedna negatívna skúsenosť. Domáci hostia na celkovej návštevnosti sa podieľali len 17,3 %, teda dokonca menej, ako je podiel niektorých iných národností (Česi 21,7 %, Poliaci 20,4 %, Nemci 12,8 %). Za jeden z vážnych dôvodov nízkej návštevnosti domácich hostí sa označuje cena. To je aj dôvod, prečo domáci návštevníci vyhľadávajú možnosti dovoleniek skôr v oblastiach pod Tatrami alebo uprednostňujú strávenie dovolenky v zahraničí. Mnohí tvrdia, že je dokonca cenovo výhodnejšie ako domáci pobyt. Veľa zohráva aj porovnávanie očakávanej

kvality služieb

s cenou. Mnohé prímorské strediská bez dlhoročnej tradície lákajú moderne vybavenými ubytovacími možnosťami, modernou infraštruktúrou a príťažlivou novou architektúrou. Udivujú relatívnou cenovou prístupnosťou základných služieb, teda tým, čo domáce ubytovacie zariadenia dosiaľ neposkytujú. Dôvodom, prečo je Slovensko drahé, je cenová politika, ktorú ubytovacie zariadenie používa. Pre rozdrobenosť ponuky (hotelový rezervačný systém dosiaľ neexistuje, cestovné kancelárie ponúkajú obmedzený počet ubytovacích zariadení a internet poskytuje obmedzené informácie o cenových reláciách), sa domáci zákazník pri svojom výbere ťažko orientuje. Tvrdenie, že ceny ubytovania sú na Slovensku vysoké, je len relatívne. Napríklad Slovenské liečebné kúpele v Trenčianskych Tepliciach ponúkajú jeden ošetrovací deň v cene od 640 až 940 Sk a v mimosezóne už do 570 až 850 Sk. Vzhľadom na našu doterajšiu sociálnu politiku je možné získať

kúpeľný pobyt

v rámci preventívnej liečby, teda aj vlastnej dovolenky, zdarma. Cenový rozdiel služieb zakúpený z dvoch zdrojov je veľký a, samozrejme, vyvoláva dojem, že pobyt v kúpeľoch je pre samoplatcov drahý. Informačné šumy o vysokých cenách ubytovania vyvoláva aj zákon o cenách, ktorý po jeho novelizácii v roku 1999 zakazuje cenovú diskrimináciu domácich a zahraničných hostí. To v praxi vyvolalo zjednotenie duálnych tzv. pultových cien ubytovania, teda ceny, o ktorej je zákazník bežne informovaný. Zmeny v zákone na druhej strane podporili rozvoj marketingu a rôznorodosti cenovej politiky a prijímania nových druhov cenových nástrojov. Pri jednotných pultových cenách ubytovacie zariadenia sú jednoducho nútené lepšie využívať cenové

zľavy a provízie,

ktoré lepšie podporujú predaj. Medzi ne patria nielen sezónne zľavy, ale aj zľavy pre skupiny a čo sa týka najmä dovolenkových pobytov, pobytové zľavy. Nižšie náklady vytvárajú priestor na poskytovanie zliav. „Ubytovacie zariadenia poskytujú zľavy v závislosti od vlastných zásad,“ informuje Ing. Bibiána Dzurillová, generálna tajomníčka ZCR VT. Pravdou je, že v porovnaní s početnými rekreačnými (aj prímorskými) strediskami v zahraničí sa líšime práve stupňom využívania možností cenovej politiky a prístupom k modernému manažmentu a riadeniu vlastnej marketingovej politiky. Cena často ani nie je vysoká, ale chýr o vysokých cenách býva neraz rozhodujúci. A to je to, čo by sme mali čo najrýchlejšie odstrániť.

Rudolfa Vallová