IRACKÝ ARZENÁL SMRTI

Iracký režim vlastní chemické a biologické zbrane, ktoré môže nasadiť do 45 minút a snaží sa zaobstarať si jadrové zbrane, keďže sa pokúsil získať významné množstvo uránu v Afrike. Okrem toho má 20 rakiet, ktoré nezničil aj napriek rezolúciám OSN, a ktorými dokáže tieto zbrane dopraviť na južné hranice Európy vrátane Grécka a Turecka či Cypru. Vybudoval novú továreň na raketové motory a vyvinul mobilné vojenské laboratóriá, v ktorých vyvíja nosiče biologických zbraní. Uvádza sa to v rozsiahlom fascikli s 55 stranami, ktorý včera v Londýne zverejnila britská vláda. Britský premiér tvrdí, že tieto informácie sú z dôveryhodných zdrojov, ale nespresnil, odkiaľ ich má. Irak označil tento dokument za nezmysel.

Zverejnenie dokumentu predchádzalo parlamentnej debate, ktorú včera otvoril premiér Tony Blair. O dokument bol taký veľký záujem, že včera prestali fungovať všetky tri internetové servery britskej vlády, kde boli údaje vystavené. Prvé reakcie britských expertov zdôrazňujú, že dokument je presvedčivý a že obsahuje aj niektoré nové informácie. Blair zverejnením dokumentu oslovil širokú britskú a medzinárodnú verejnosť. Dobre si uvedomuje, že skalných kritikov americko-britských plánov, čo sa týka Iraku, nepresvedčí ničím. Väčšina z nich už dopredu povedala, že si nedokáže predstaviť, aký reály dôkaz by ich mohol prinútiť zmeniť stanovisko. Kritici zdôrazňujú, že nepopierajú irackú snahu získať zbrane hromadného ničenia, aby však súhlasili s avizovanou vojnou, musel by im Blair (a najmä George W. Bush) dokázať, že hrozí akútne nebezpečenstvo irackého útoku, a to sa mu (im) podľa všetkého nepodarí. Na usporiadanie novej konferencie o mieri na Blízkom východe vyzval včera Tony Blair, keď pred poslancami parlamentu obhajoval potrebu odzbrojiť Irak - v prípade nevyhnutnosti aj vojenskou cestou -, keďže podľa neho Bagdad vyvíja zbrane hromadného ničenia a je hrozbou pre svetovú bezpečnosť. Saddám Husajn je podľa Blaira pripravený použiť tieto zbrane, a to nielen proti svojim nepriateľom, ale aj proti vlastným ľuďom, predovšetkým proti opozícii.

V súvislosti s možným útokom na Irak sa rôznia aj odhady „ceny“ tejto vojny. Boje s Irakom by stáli desiatky miliárd dolárov a v najhoršom prípade až 200 mld. USD. Vyplýva to zo správy, ktorú v pondelok vo Washingtone zverejnili demokratickí poslanci z rozpočtového výboru Snemovne reprezentantov amerického Kongresu. Náklady na inváziu do Iraku sa stali čoraz dôležitejšou témou vzhľadom na krehké ekonomické oživenie v USA a rastúci rozpočtový deficit. Šéf ekonomických poradcov prezidenta USA Lawrence Lindsey minulý týždeň odhadol náklady na vojnu na 100 až 200 miliárd. Podľa riaditeľa rozpočtového oddelenia Bieleho domu Mitcha Danielsa je tento údaj „veľmi, veľmi vysoký“. Autor kongresovej správy John Spratt však tvrdí, že Lindseyho odhad zodpovedá realite. Kongresový dokument sa pritom zameriava iba na náklady na vojenské víťazstvo a počíta s konfliktom trvajúcim 30 až 60 dní, pričom v akcii by bolo 125 000 až 250 000 amerických vojakov, ktorí by sa stretli len s malým odporom nepriateľa a nečelili by chemickým alebo biologickým zbraniam. Za najoptimistickejších okolností by úder stál 31 miliárd až 60 miliárd USD. Náklady na vojnu sa zvýšia na 48 miliárd až 93 miliárd, ak sa sem započítajú aj úroky. Správa však upozorňuje, že tieto cenové projekcie vôbec nezahŕňajú náklady na americkú okupáciu Iraku po jeho dobytí a ďalšie nevojenské náklady. „A ak by vojna mala nepriaznivý vplyv na americkú či na svetovú ekonomiku alebo bude dlhšia a ťažšia, ako sa predpokladá, môže sa 200 miliárd USD ukázať ako realistický odhad,“ tvrdí dokument.

Prezident USA George W. Bush odmietol koncom minulého týždňa telefonický rozhovor s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom, ktorý chce urovnať aféru okolo výroku svojej ministerky spravodlivosti Herte Däublerovej-Gmelinovej, ktorá prirovnala Bushov postup voči Iraku k metódam Adolfa Hitlera. Schröder nakoniec svoje stanovisko Bushovi vyložil v liste, ktorého obsah americká strana považovala „skôr za vysvetľovanie ako ospravedlnenie“. Na víťazstvo Schröderovej koalície vo voľbách Biely dom zareagoval „ľadovo“ - mlčaním namiesto zvyčajnej diplomatickej gratulácie.

(ČTK, TASR, jnk)

„Tým, že Irak pozval delegácie politikov a expertov, a to i kritikov, aby sa presvedčili o stave zbraní na vlastné oči, urobil podľa mňa všetko pre to, aby sa vyhol vojne. Zdá sa, že Bush a Blair robia všetko pre to, aby sa vyhli mieru.“

TAM DALYEL, labouristický poslanec Dolnej snemovne Veľkej Británie