Zabrala Greenspanova liečba?

Šéf americkej centrálnej banky čelí ostrej kritike

Najväčšia ekonomika sveta, ktorá v poslednej dekáde minulého tisícročia ťahala za sebou celé svetové hospodárstvo, sa nachádza v nepriaznivej situácii. Problémy v USA výrazne ovplyvnili aj ďalšie významné krajiny ako Japonsko a Nemecko. Ak bude recesia v USA trvať dlhšie, je pravdepodobné, že sa to prejaví aj na našej ekonomike. Preto je dôležité si uvedomiť, čo sa vlastne v USA deje.

Problém americkej recesie na rozpätí milénia, treba hľadať už v prvej polovici 90. rokov na akciových trhoch. V tom období sa investičný svet vrhol na perspektívny technologický sektor, ktorého mozgové centrum bolo v Silicon Valley a finančné na mimoburzovom parkete NASDAQ. Bombastické správy a optimistické vízie spôsobili bezhlavý prílev investícii, bez ohľadu na ich návratnosť. Písal sa rok 1996 a ukazovateľ, ktorým sa meria výkonnosť všetkých technologických akcií - kompozitný index NASDAQ - sa pohyboval podobne ako dnes okolo úrovne 1200 bodov.

V nasledujúcich rokoch sa tok kapitálu na akciové trhy rapídne zvyšoval. Práve vďaka technologickému ošiaľu prišlo do USA rokoch 1992 až 2001 najviac zahraničných investícií na svete (1274,2 mld. USD). V marci 2000 kompozitný index NASDAQ dosiahol svoju najvyššiu úroveň 5040 bodov.

Od polovice predmiléniového roka sa však situácia začala pomaly zhoršovať. Analytici upozorňovali, že trh nadobudol rozmery ohromnej akciovej bubliny a môže kedykoľvek spľasnúť. Tieň tridsiatych rokov 20. storočia vyvolal pochybnosti a dochádza k odlevu kapitálu.

Jednou z mála inštitúcií, ktorá mohla zachrániť americkú ekonomiku bola, centrálna banka USA - Federálny rezervný systém (FED). Jej prezident Alan Greenspan je považovaný za najväčšieho finančného mága. Pod jeho vedením sa banka pokúšala zabrániť nepriaznivým dosahom akciovej bubliny. Už v rokoch 1999 a 2000 FED schladil trh tým, že šesťkrát zvýšil základnú úrokovú sadzbu z federálnych fondov, prostredníctvom ktorej dokáže výrazne ovplyvniť ekonomiku.

Až potom, hneď na začiatku roku 2001, sa začala radikálna liečba, o ktorej sa v súčasnosti vedú ostré polemiky. V priebehu roka FED znížil sadzby celkovo až 11-krát (!), zo 6,5 % na súčasných 1,75 %. Po tejto liečbe sa mala ekonomika zotaviť. Zatiaľ sa tak nestalo. Podľa diplomatických slov A. Greenspana sú vyhliadky optimistické, avšak na ceste je ešte mnoho prekážok.

Kritici upozorňujú na skutočnosť, že bezprecedentné znižovanie sadzieb sa nielenže minulo účinku, ale zároveň FED stratil možnosť v budúcnosti sa brániť proti recesii. V podobnej situácii je aj japonská centrálna banka, ktorá v 80. rokoch žala slávu svojou politikou takmer nulových úrokových sadzieb, no na druhej strane nebola schopná v 90. rokoch reagovať na recesiu v krajine. Ďalší ekonómi Greenspanovi vyčítajú, že akciovej bubline mohol zabrániť zvyšovaním úrokových sadzieb už v polovici 90. rokov. Na obranu šéfa FED-u sa postavil aj nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman, ktorý v jednom interview povedal: „Greenspan si robí svoju prácu výborne.“

V súvislosti s kritikou A. Greenspana netreba zabúdať, že môže úzko súvisieť s koncom jeho funkčného obdobia v roku 2004. Záujemcov o kreslo najsilnejšieho muža svetovej ekonomiky je už dnes viac ako dosť.

Včera večer po našej uzávierke rozhodoval Výbor pre operácie na voľnom trhu (FOMC) americkej centrálnej banky o úrovni úrokových sadzieb. Všeobecne sa neočakávala zmena ich súčasnej úrovne.

Marcel Laznia