Nastane čas prísnejšej diéty

Súčasné trendy nie sú dlhodobo udržateľné, čaká nás reštrikcia

Slovenská ekonomika by mala v tomto roku podľa najnovších prognóz Štatistického úradu (ŠÚ) SR vyprodukovať celkový hrubý domáci produkt (HDP) vyjadrený v bežných cenách na úrovni 1 065 miliárd korún. Odhad rastu HDP za rok 2002 analytici zatiaľ ponechávajú na úrovni 3,7 % až 3,9 %. Koncoročná inflácia sa odhaduje tento rok na úrovni 4,2 %. Priemerná inflácia má dosiahnuť 3,6 %. Miera nezamestnanosti sa má dostať na 19 % pri celkovom počte nezamestnaných 502-tisíc osôb, čo bude oproti roku 2001 znamenať pokles počtu nezamestnaných o 1,2 %. Počet zamestnancov sa má zvýšiť miernejšie o 0,1 % na 2,126 milióna osôb. Priemerná nominálna mesačná mzda v slovenskom hospodárstve má vzrásť o 10 % na 13 600 Sk. Do akej miery korešponduje koncoročná prognóza s doterajšou realitou? Rast HDP dosiahol v druhom štvrťroku 4 %. Podľa analytikov medziročný prírastok HDP tak bol o 1,2 percentuálneho bodu vyšší ako pred rokom. Napriek tomu porovnanie s okolitými krajinami nás stále

drží pri zemi

a vychádza sa zo základného predpokladu dvojpercentného rastového diferenciálu HDP medzi transformujúcimi sa krajinami a členskými štátmi EÚ. Výška HDP na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily v prípade najvyspelejších krajín únie slúži pri porovnávaní ako stopercentný základ. Potom jednou jasnou spomedzi krajín CEFTA či vyšehradskej skupiny je Slovinsko (odhad vývoja HDP na obyvateľa v roku 2010 hovorí o hodnote 91), za ním nasleduje ČR (79), Maďarsko (65), Slovensku (62) patrí štvrtá priečka pred Poľskom (51). Zatiaľ sa v optimistických prognózach môžeme spoliehať na dlhodobý solídny rast HDP v západnej Európe, keď Rakúsko akceleruje najrýchlejšie (112) pred Nemeckom (107). V SR vysoká nezamestnanosť limituje kúpyschopnosť obyvateľstva, klesá dopyt ekonomiky. Neozdravili sme podnikový sektor a hospodárstvo ako celok. A kde sa neprodukuje, tam sa iba špekuluje. V štruktúre naďalej dominovala spotreba. Konečná spotreba domácností rástla vysokým medziročným tempom (5,9 %), ešte vyššiu dynamiku však mala spotreba verejnej správy (7,7 % medziročne). Na druhej strane nezdravá

štruktúra rastu

našej ekonomiky naďalej pretrváva. Z hľadiska niekoľkých rokov totiž musí byť nárast miezd v súlade s nárastom produktivity práce. Ekonómi a prognostici upozorňujú, že nie všetky transformujúce sa ekonomiky dosahujú predpokladaný 2-percentný vysoký rast HDP oproti EÚ. A aj keby sme ho dosahovali, môže v mnohých prípadoch (vrátane Slovenska) ďalej prehlbovať deficit bežného účtu. Naopak, dobrou správou je rast zahraničného dopytu o 5,2 %, zatiaľ čo domáci rástol nižším medziročným tempom (3,2 %). Rast reálnych miezd vďaka rekordne nízkej inflácii v druhom štvrťroku akceleroval na 7,2 % medziročne. Najvyššie nárasty reálnych miezd (približne na úrovni 20 % medziročne)

pocítili sektory

ako školstvo, zdravotníctvo alebo verejné služby. Po šiestich štvrťrokoch nárastu došlo v tomto kvartáli k poklesu zamestnanosti v hospodárstve (0,2 %), zároveň však došlo aj k zníženiu nezamestnanosti (4,6 % medziročne). Ak sa pozrieme na štruktúru HDP zo strany produkcie, v prvých troch mesiacoch bol ťahúňom ekonomiky najmä chemický priemysel, ostatné služby, stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Spamätúva sa už aj výroba dopravných prostriedkov a strojov, výroba kovov však naďalej nedosahuje minuloročné hodnoty. Zo štruktúry rastu HDP na Slovensku odborníci usudzujú, že súčasné trendy nie sú dlhodobo udržateľné a bude musieť prísť k reštrikcii najmä vo verejnej správe.

Tibor Bucha