Cez komory v krajnom prípade

Vodné dielo funkcie plní, ale nie je doteraz skolaudované

Oprávnený orgán, ktorým je v prípade Sústavy vodných diel (SVD) Gabčíkovo - Nagymaros i jeho časti - Vodného diela Gabčíkovo (VDG) Odbor životného prostredia Krajského úradu Bratislava, upozornil začiatkom roku 2001 investora vodohospodárskej časti - Vodohospodársku výstavbu, š. p., Bratislava (VVB) na nezákonný stav. Ide o prevádzkovanie stavby, na ktorú nebolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie alebo povolenie na predčasné užívanie. Vodohospodárska výstavba v marci 2001 predložila krajskému úradu harmonogram kolaudácií 101 objektov, ktoré sa mali uskutočniť už v rokoch 1991 a 1992. Pritom rozhodujúcimi sú objekty stupňa Gabčíkovo. Ide o stavebnú časť vodnej elektrárne (spodná a horná stavba), ako aj plavebné komory s prislúchajúcimi objektmi. Tieto sa mali podľa predpokladu skolaudovať do konca tohto roka. Zatiaľ boli skolaudované niektoré menej významné objekty. Situácia však ukazuje, že ani do konca decembra 2002 sa všetko nestihne. Na príčiny odďaľovania kolaudácií jednotlivých objektov sme sa spýtali vládneho splnomocnenca pre SVD Gabčíkovo - Nagymaros Ing. Dominika Kocingera. „Na prevádzku všetkých rozhodujúcich objektov vydal stavebný úrad povolenie na predčasné užívanie do určitého termínu, dokedy mali byť úplne dokončené a pripravené na kolaudačné konanie. Tak to bolo napríklad so stavebnou časťou vodnej elektrárne Gabčíkovo. Kolaudačné konanie sa začalo ešte v roku 1996, štyri roky po začatí prevádzky. Medzitým

boli sprísnené

požiarne predpisy, ktoré si vyžiadali niekoľkomiliónové rekonštrukcie. A na ne vraj chýbali financie.“ Pretože jedným z rozhodujúcich objektov sú plavebné komory, zaujímali sme sa aj o ich stav. Podľa D. Kocingera technicko-bezpečnostná zložka VVB konštatovala vážne technické chyby na plavebných komorách, a to veľmi skoro po ich uvedení do prevádzky. Išlo o netesnosti dilatačných škár a priesaky cez ne, ktoré mohli spôsobiť oslabovanie podložia a tým aj stabilitu komôr. K tomu sa pridružili vážne projektové a konštrukčné nedostatky na dolných vrátach oboch plavebných komôr, ktoré museli byť vymenené. Vládny splnomocnenec pripomenul, že tesnenie dilatačných škár sa vykonávalo do roku 1999 neefektívne a neúčinne. Ukazovateľom účinnosti je možnosť vyčerpať jednu alebo druhú plavebnú komoru kapacitou čerpacej stanice, ktorá je ich súčasťou. Podarilo sa to až

v tomto roku

po utesnení dilatačných škár priamo pod vodou v pravej komore. Len po jej vyčerpaní a dotesnení škár možno považovať túto plavebnú komoru za schopnú trvalej prevádzky. Takým istým postupom sa bude robiť oprava aj ľavej. D. Kocinger však má vážne pochybnosti, či sa to stihne urobiť do konca roku 2002, ako je uvedené v harmonograme. „Navrhol som uznesenia vlády (číslo 80 z 10. februára 1998 úloha C.5) zabezpečiť vykonanie auditu použitia finančných prostriedkov poskytnutých na financovanie VDG a vodného diela Žilina. Úloha bola daná vtedajšiemu ministrovi pôdohospodárstva v termíne do 31. decembra 1998. Nesplnila sa však ani do roku 2002 a bola zrušená uznesením z 10. januára 2002. Dôvodom bolo, že použitie preukáže prebiehajúce vyšetrovanie finančnou políciou. Uvidíme, ako sa s tým vyrovná budúca vláda.“ Pretože existujú obavy z prepúšťania vody cez plavebné komory v čase povodňových situácií, požiadali sme D. Kocingera aj o vysvetlenie, prečo to tak je. „Prepúšťanie vody cez komory sa uskutočnilo zatiaľ jediný raz, a to v novembri 1992, keď nás prekvapil prietok takmer 6000 kubíkov za sekundu a nebola dokončená hať v inundácii stupňa Čunovo. Nečistoty,

hlavne štrk

z dna prívodného kanála sa usadil do konštrukcií segmentov, a tie nebolo možné zatvoriť. Museli sa zatvárať dolné vráta do prúdiacej vody, čo malo určité dôsledky na ich konštrukciu. Také nebezpečenstvo stále existuje, preto prepúšťanie povodňových vôd cez plavebné komory je skutočne krajný prípad.“

Vladimír Turanský