Aby sme neboli takí zraniteľní

Najbližšie úlohy novej vlády očami odborníkov OSN

Slovensko má netolerovateľne vysokú nezamestnanosť, potreba rezolútne ju riešiť je najväčšou výzvou pre novú vládu. V diskusii, ktorú zorganizovalo Regionálne podporné centrum UNDP (Rozvojový program OSN) v Bratislave, to vyhlásil György Surányi, ktorý sa ako prezident Národnej banky Maďarska v rokoch 1995 - 2000 podieľal na finančnej stabilizácii tamojšej ekonomiky vrátane zabezpečenia plnej menovej konvertibility a vytvorenia stabilného finančného systému. Otázke nezamestnanosti sa venovali aj ďalší prominentní hostia tejto diskusie. „Chudoba a nezamestnanosť môžu narušiť sebavedomie krajiny a uškodiť jej,“ povedal Marcin Œwięcicki, koordinátor pre hospodárske a environmentálne aktivity OBSE. Pripomenul však, že na vyriešenie tohto problému jednak nejestvuje všeobecne platný recept, jednak je potrebné zabezpečiť veľa podmienok na jeho odstránenie. „Nie je síce úlohou vlády vytvárať pracovné miesta,“ dodal M. Œwięcicki, „ale je jej povinnosťou eliminovať prekážky, ktoré sa stavajú do cesty podnikateľom, a dať ľuďom vzdelanie.“ Prekážok je pritom veľa, medziiným daňový systém či obavy zamestnať nových ľudí pre prípad, že firme nevyjdú jej zámery v biznise. Podčiarkol potrebu uľahčiť fungovanie malým podnikom, pričom vyzdvihol fakt, že vstup do EÚ bude znamenať

rozšírenie trhu,

celý región strednej Európy sa stane súťaživejší a prispeje tak aj k zvýšeniu konkurenčnosti Európy ako celku. „Problémy, ktorým bude musieť čeliť nová vláda SR, sú o to ťažšie, že s podobnými zápasí aj Európska únia.“ To už je myšlienka z vystúpenia Kálmána Mizseiho, námestníka generálneho tajomníka OSN. Ani v európskej pätnástke totiž nemajú efektívne politiky na odstránenie nezamestnanosti. A tou sa treba zaoberať okamžite. Možno si však zobrať podľa neho príklad z Maďarska, ktoré dokázalo za pomerne krátky čas stlačiť jej mieru z dvojciferného čísla na súčasných 6 %. „Je to zvládnuteľné,“ dodal, „len sa treba zamyslieť aj nad makroekonomickými determinantmi.“ Ralph R. Johnson, bývalý veľvyslanec USA v SR, zdôraznil ako jednu z najväčších aktív Slovenska vysokú schopnosť a kvalifikovanosť tunajšej pracovnej sily. Pripomenul, že

túto devízu

je potrebné zachovať, takže je nevyhnutné jednak zabezpečiť funkčnosť vzdelávacieho systému, jednak vytvoriť podmienky na uplatnenie, aby mladí ľudia neodchádzali do zahraničia. Pokiaľ ide o politické aspekty, zdôraznil neodškriepiteľnú logiku účasti Slovenskej republiky v NATO aj v EÚ, vyjadril sa však v tom zmysle, že na rozdiel od privatizácie, kde za posledné roky urobila SR veľké pokroky, sa nerozvinula adekvátne politická kultúra. Podľa jeho osobného názoru tu nejestvujú konvenčné stredopravé a stredoľavé strany, pričom tie, ktoré sú, sa sústreďujú najmä na osobnosti. Bolo by však vhodné zúžiť rozsah personalizácie a viac sa sústrediť na programy. Poklonu priebehu reštrukturalizácie zložil Slovensku vo svojom vystúpení György Surányi, aj keď nezabudol podotknúť, že pre občanov je to bolestivý proces. Upozornil však na to, že kombinácia voľnej fiškálnej a prísnej menovej politiky nie je najšťastnejšia a nízka inflácia sama osebe nemá hodnotu. Varoval tiež pred pokušením urýchlene vstúpiť nielen do EÚ, ale aj do Európskej menovej únie. Týka sa to, pravda, aj ďalších krajín regiónu, pretože maastrichtské kritériá boli vypracované pre rozvinutejšie krajiny. Stabilná

cenová hladina

a stabilný výmenný kurz nestačia, krajiny samotné by si mali uvedomiť nevyhnutnosť rýchlejšieho ekonomického rastu. „Potrvá 11 až 35 rokov, kým štáty tohto regiónu doženú krajiny EÚ v tvorbe HDP,“ upozornila výkonná tajomníčka Hospodárskej komisie OSN pre Európu so sídlom v Ženeve Brigita Schmögnerová. Zdôraznila potrebu zamerať sa na znižovanie disparity medzi regiónmi i medzi skupinami občanov, medzi ktorými sú niektoré zvlášť zraniteľné. Jej otázka, koľko solidarity možno zahrnúť do európskej politiky, však na tomto fóre zostala nezodpovedaná.

Zuzana Krútka