Nielen nemocničné

Terén je zrelý na operáciu

Nedostatok liekov, zdravotníckych pomôcok a potrebného materiálu v operačných sálach sú skutočnosti, s ktorými bojujú odborníci v našich nemocniciach v posledných rokoch pravidelne. A tak o problematike vie väčšina z nás viac, ako o situácii v iných rezortoch. Otázne však je, ktorý z problémov už neznesie odklad. MUDr. Peter Ottinger, prezident Asociácie nemocníc Slovenska a zároveň riaditeľ NsP v Piešťanoch v tejto súvislosti pre Hospodársky denník uviedol, že v prvom rade treba zastaviť proces zadlžovania. Podľa neho, ak sa má proces zadlžovania skutočne zastaviť, musia byť pre ceny výstupov v zdravotníctve stanovené reálne hodnoty a nie „bulharské konštanty“, ktoré sú určené ako zvyšková cena z podhodnoteného poistného rozpočtu. Proces zadlžovania bude pokračovať, pokiaľ nebudú stanovené reálne ceny aj v zdravotníctve. Ak kupujeme za skutočné a reálne ceny, nemôžeme predávať za 60 % zo vstupnej ceny, tvrdí P. Ottinger. Problém však vidí aj v miere nárokov na služby, ktoré definuje Liečebný poriadok ako plne hradené z poistného rozpočtu, ten perspektívne, jednoducho, musí byť v rovnováhe s poistným rozpočtom na obdobie príslušného kalendárneho roka. Nemocnice majú osobitné problémy a platby v lôžkových zariadeniach treba rozčleniť podľa vyjadrenia už spomínaného odborníka na dve časti. „Cenu spotrebovaných liekov a zdravotného materiálu musí zdravotná poisťovňa bezpodmienečne

plne uhradiť,

pričom sa môže sporiť len o opodstatnenosť použitia týchto komodít. Cena lôžka a poskytnutej odbornosti vzíde z dohodovacieho konania na základe maximálnej ceny (MF SR), požadovanej ceny (poskytovateľ) a ponúkanej ceny (zdravotná poisťovňa). Rozdiel bude podkladom pre spoluúčasť pacienta (priamou platbou alebo z komerčného pripoistenia). Tým všetkým by sa vlastne malo vytvoriť konkurenčné prostredie medzi poskytovateľmi. Kto nebude konkurencieschopný, bude príliš drahý a pôjde z kola von (ambulancia, lôžkové oddelenie alebo aj celá nemocnica ). Zabráni sa umelým zásahom, ktoré nikam dosiaľ neviedli, tvrdí P. Ottinger. Nuž, uvedené kroky sú podmienené novelami Liečebného poriadku a zákona o zdravotnom poistení (pripoistenie). Konkrétne čísla hovoria, že vonkajšia zadlženosť rezortu sa odhaduje na 20 mld. Sk, treba pamätať aj na skrytú zadlženosť v jednotlivých oblastiach, nielen v ústavnej starostlivosti a, samozrejme, nemožno zabudnúť na lekárnikov. V tejto súvislosti prezentoval návrh spojený s oddlžením rezortu MUDr. Rudolf Zajac, okrem iného uviedol, že dlhy a ich príslušenstvo doslova likvidujú zdravotníctvo. Vyjadril sa však, že oddlžovanie jednotlivých segmentov bez zmeny celého systému nie je možné. Súčasná vláda podľa neho totiž do systému „nalievala“

privatizačné peniaze,

ktoré, obrazne povedané, zmizli. Navyše bez toho, že by to prospelo pacientovi, pre ktorého je zdravotníctvo určené. „Dosiahli sme iba to, že sme nemorálne podporili zle a nezodpovedne hospodáriace subjekty, čo nakoniec demotivovalo tých, ktorí sa usilovali ako-tak hospodáriť, uviedol R. Zajac. Nuž, diagnóza rezortu je určená, i možnosti terapie, už treba začať len s liečbou.

Ľudmila Koníková