Irak - niečo sa stať musí

Už aby tam boli zbrojní inšpektori a konali

Krutý, samoľúby, mocichtivý, neúprosný, podozrievavý, neústupčivý, neľútostný, netolerantný. Agresor. Krutovládca. Katan. To všetko sedí na vodcu irackého národa, ktorý sa vo svojej krajine stal polobohom aj napriek tomu, že vďaka jeho politike krajina takmer vykrvácala v osemročnej vojne s Iránom, a potom sa na celom sveta stala synonymom zla, keď prepadla maličký, ale bohatý Kuvajt. Netreba však obviňovať Saddáma Husajna, že je priamo vinný aj za šírenie ozónovej diery, rozširovanie Sahary a škvrny na slnku.

V stredu poradkyňa prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová obvinila režim irackého prezidenta z poskytovania útočiska členom teroristickej siete al-Káida priamo v Bagdade a z pomoci spolupracovníkom Usámu bin Ládina pri vývoji chemických zbraní, pričom dôkazy vraj poskytne neskôr. A je to. Palica ako hrom! Najmä po tom, čo Saddám Husajn prekvapil svet akceptovaním návratu zbrojných inšpektorov OSN do Iraku. Inou palicou na irackého vodcu sa v utorok prezentoval aj Tony Blair, najvernejší spojenec Spojených štátov, keď pred britským parlamentom predniesol rozsiahlu správu o zisteniach tajných služieb, podľa ktorých Irak takmer finalizuje jadrovú bombu, vlastní mobilné chemické laboratóriá a neprestáva intenzívne zbrojiť. Dôkazy by mali získať spomínaní zbrojní inšpektori až (ak) sa dostanú do Iraku. Spojené národy, Rusko, Čína a tiež Nemecko zostávajú prevažne skeptické, čo sa týka potreby vojenského zásahu v krajine medzi Tigrisom a Eufratom. Riceovej stredajší prejav je doteraz najtvrdším obvinením zo strany USA, týkajúcim sa kontaktov al-Káidy s irackou vládou. Dalo by sa povedať, že zo strany USA a Veľkej Británie je netaktické sýtiť ostatný svet informáciami o Iraku postupne. A zakaždým horšími a horšími správami. Je však otázkou, či takáto taktika povedie k tomu, že aj poslední váhavci pochopia, že iracký líder Saddám Husajn, ak treba, musí byť zbavený moci aj silou. Tak, ako o tom hovorí americký prezident George W. Bush.

Nemlčí však ani Saddám Husajn. Upozorňuje, že ak na jeho krajinu USA zaútočia, on vzápätí vyšle smrtonosné strely do Izraela, protežanta USA a večného nepriateľa Arabov. Premyslený ťah. Husajn vie, že ak židovský štát odpovie protiútokom, rozhnevá si tým okolité arabské štáty, čo by mohlo čistú americko-irackú záležitosť zmeniť na širší regionálny konflikt s následkami pre celý svet. Takáto iracká taktika sa dala očakávať, a preto USA už dávnejšie vyzvali Izrael, aby sa do eventuálnych bojov nepúšťal. Izrael s tým v podstate súhlasí. Ako však vyhlásil izraelský premiér Ariel Šaron pre noviny Jerusalem Post, ak si iracký útok vyžiada obete alebo ak Bagdad použije nekonvenčné zbrane (chemické, jadrové, bakteriologické), Tel Aviv bude náležite vojensky odpovedať. Šaronovo vyhlásenie je však ako návod pre irackého krutovládcu. Stačí, aby zbombardoval nejaké izraelské mesto a Židia sa zapoja do bojov, čím vyprovokujú okolitý arabský svet.

V súvislosti s irackou otázkou je zatiaľ isté len to, že niečo sa stať musí. Buď Saddám Husajn presvedčivo dokáže, že zbrojný arzenál smrti, ktorý má vlastniť, vôbec neexistuje a uistí Západ o likvidácii doterajších zásob zbraní, alebo dôjde k vojne. Spojené štáty len tak bez náležitého vysvetlenia zo svojho stanoviska upustiť nemôžu. Stále trvá presila signálov o tom, že Irak je podozrievaný dôvodne ako tých, že by bol takpovediac neviniatkom a neprávom palicovaný. Celej kauze, irackému národu, plánom USA a vlastne aj celému svetu, ktorý s obavami vníma narastajúce napätie, by preto najviac pomohlo, keby sa medzitým samotní Iračania pokúsili zvrhnúť autokratický režim svojho vodcu alebo keby sa Saddám rozhodol emigrovať z krajiny, prípadne vzdať sa svojich mocenských pozícií. Keby...

Iaromír Novák