Príležitosť by bola, lenže...

Dnes by mal prezident republiky vysloviť svoje rozhodnutie, koho poverí zostavením nového vládneho kabinetu. Podľa doterajšieho priebehu sa zdá, že všetko je jasné. Možnosť zostavenia čisto pravicovej vlády z SDKÚ, SMK, ANO a KDH môže podľa analytikov prispieť k rýchlejším reformám a lepšej razantnosti pri ich uskutočňovaní. Po prvý raz v histórii samostatného Slovenska by takáto relatívne homogénna vláda mohla rýchlejšie postupovať v nevyhnutných reformách, nestrácal by sa čas. Pozitívne by sa to mohlo prejaviť už pri zostavovaní štátneho rozpočtu. Výhodou nového kabinetu je aj programová príbuznosť. Takmer všetky spomínané subjekty deklarujú potrebu vytvorenia zodpovedajúcich podmienok - vrátane daňovej reformy - pre podnikateľov. Viacerí odborníci však upozorňujú, že nie každá strana koaličnej štvorky má dostatok ekonomických odborníkov, ktorí by mali program vlády uviesť do života. Hoci sa ukazuje, že lídri štyroch strán našli spoločnú reč, nastávajúca vláda to vôbec nebude mať ľahké. Práve naopak, vážne reformy, ktoré musí už naštartovať, budú mať negatívny dosah na životnú úroveň. To, pochopiteľne, vyvolá nevôľu aj u sociálnych partnerov. A tak vláda potom bude musieť riešiť sociálno-ekonomické problémy a zároveň sa bude dostávať pod silný tlak širokých vrstiev občanov.

Hoci viaceré profesijné združenia sú zatiaľ k možnej koaličnej vláde zdržanlivé, predsa len vyslovili svoje očakávania. Podľa nich úspešnosť týchto volieb sa definitívne potvrdí vtedy, keď budúca vláda bude konzekventne pokračovať v procese reforiem tak v ekonomickej, ako aj v sociálnej oblasti pri dodržaní sociálneho zmieru. Podľa ich predstáv sa vláda bude musieť viac ako v minulosti opierať o domácu podnikateľskú vrstvu, ktorej dôveru si môže získať iba čitateľnou hospodárskou politikou, pozitívnym dotváraním podnikateľského prostredia, ktoré je nevyhnutne potrebné nielen pre veľké domáce a zahraničné firmy, ale najmä pre malý a stredný stav. Je pochopiteľné, že podnikateľská sféra očakáva od vlády aj impulzy v oblasti reštrukturalizácie slovenského priemyslu a poľnohospodárstva.

Budúca vláda by mala byť úspešná v dokončení integračných snáh. Tie sú napokon hlavnou devízou Mikuláša Dzurindu, ktorá za uplynulé štyri roky dokázala podstatne zmeniť názor zahraničia na Slovensko. A hoci na domácej scéne najmä v posledných dvoch rokoch žal najmä kritiku, vo voľbách od voličov dostal mandát na ďalšie roky, aj keď len vďaka jednej devätine voličov. S očakávaním, že bude pokračovať v reformách a úspešne dokončí proces integrácie Slovenska. Novú slovenskú vládu v štvorkoaličnom zložení azda uvítajú činmi aj zahraniční podnikatelia a finančné kruhy. Mohla by byť súrodejšia ako odchádzajúca a frakčne rozdrobená ľavicovo-pravicová koalícia. To by jej malo umožniť, aby pokročila v diskutabilnom znižovaní výdavkov štátneho rozpočtu a reforme verejného sektora, a najmä likvidovala prebujnenú štátnu byrokraciu, o ktorú sa zaslúžila spolu s predchádzajúcimi vládami.

Ostáva nezodpovedané, aká bude stabilita vlády z dlhodobého hľadiska, keď sa dve z najsilnejších strán, HZDS a Smer, nebudú podieľať na výkonnej moci. A bude ju mať skupina hlavne menších strán, ktorých predstavitelia si v predvolebnom období navzájom neprejavovali sympatie. Nebude to mať Mikuláš Dzurinda vôbec ľahké. Práve naopak. Slovensko bude musieť prekonať pretrvávajúce hospodárske problémy, málo výkonnou ekonomikou začínajúc, cez školstvo, zdravotníctvo a narastajúcu nezamestnanosť pokračujúc. Neľahké hospodárske reformy ešte stále čakajú na realizáciu a prinesú ďalšie zníženie životnej úrovne väčšiny občanov. Zostáva riešiť praktické problémy a je ich príliš mnoho, aby politika novej vlády mohla byť populárna. Šance tu sú, a ich prípadne nevyužitie by znamenalo výdavky na novú volebnú šou.

Eleonóra Bujačková