Najprv databáza, potom úvery

Register bankových úverov nefunguje tak, ako by mal

Na tému, prečo je dostupnosť úverov pre podnikateľov na Slovensku taká nízka, sa popísalo už veľa. Bankári prízvukujú, že je to preto, lebo podnikateľské projekty sú veľmi slabo pripravené, ale aj preto, lebo o klientovi často nemajú dostatočné informácie. Klient môže byť zadlžený v inej banke a svoj záväzok nespláca, alebo môže poberať viacej úverov od rôznych bánk, pričom suma výšky splátok všetkých týchto úverov sa môže blížiť k neúnosnej hranici. Banka však o týchto skutočnostiach nemusí vedieť, hoci by mala - legislatívne to máme na Slovensku dokonca podložené. Súčasný systém zberu a vyhodnocovania informácií však nie je vyhovujúci. Register bankových úverov a záruk (RBÚZ) na Slovensku funguje už od roku 1997 a zo zákona ho spravuje Národná banka Slovenska. Zatiaľ slúži len na evidenciu úverov a záruk poskytnutých komerčnými bankami podnikateľom, uvažuje sa však aj o evidencii úverov pre fyzické osoby -občanov. Pôvodne register riešil len úvery nad 3 milióny Sk, čo nebolo dostačujúce, a preto v minulom roku došlo k rozšíreniu databázy registra, a to na všetky úvery podnikateľom (v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. z októbra 2001 o bankách).

Komerčné banky však tento systém centrálneho registra považujú za nevyhovujúci, a to predovšetkým z hľadiska nesúladu údajov registra a výkazov predkladaných do NBS. „Údaje, ktoré komerčná banka môže z registra dostať, nemajú dostatočnú vypovedaciu schopnosť a využívajú sa málo,“ uviedol pre náš denník Vladimír Valach, výkonný riaditeľ Asociácie bánk SR. Centrálna banka totiž pri spracúvaní týchto údajov používa iné metodické postupy ako banky a tým sa použiteľnosť týchto informácií znižuje. „Robíme všetko pre to, aby sa zladili podmienky v legislatíve a v technickej stránke riešenia, pričom dúfame, že k pozitívnej zmene v tomto zmysle dôjde už od budúceho roku,“ dodal V. Valach.

Takýto, resp. podobný register už dlhé roky výborne funguje vo všetkých vyspelých krajinách. Bankám poskytuje dokonalý prehľad o minulosti klienta (z hľadiska jeho predchádzajúceho úverového zaťaženia a ochote a schopnosti splácať tieto úvery), ako aj o jeho súčasnej situácii (či momentálne čerpá úver, v akej výške, pri akých splátkach a podobne). Ak by tento register skutočne fungoval tak, ako má aj na Slovensku, mohla by sa pre podnikateľov otvoriť cesta k lepšej dostupnosti úverov a možno aj k nižším úrokovým sadzbám. Samozrejme, len pre tých, ktorí k splácaniu svojich záväzkov pristupujú seriózne. Banky by totiž mohli na základe centrálne zozbieraných informácií podstatne lepšie posúdiť úverové riziko a stupeň bonity daného klienta.

V poslednom čase badať výrazný príklon bánk k drobným - retailovým klientom. Banky sa pretekajú v tom, ktorá pre klientov pripraví lepšie, výhodnejšie a dostupnejšie spotrebné úvery. Tento veľký rozmach segmentu spotrebných úverov nezostal bez následkov, a teraz mnohé banky konštatujú, že aj drobní klienti (vo všeobecnosti považovaní za spoľahlivejších a poctivejších klientov ako podniková klientela) prestávajú splácať svoje záväzky. Riešenie by aj tu mohlo priniesť funkčné využitie centrálneho registra úverov. Takýto register pre fyzické osoby sa pripravuje už dlhší čas. „V súčasnosti sa pripravuje založenie združenia niekoľkých komerčných bánk, ktoré bude prevádzkovať retailový úverový register, to jest register pre fyzické osoby-občanov. Pripojenie ďalších bánk bude možné až po jeho zavedení a začatí prevádzky v závislosti od úpravy platnej legislatívy,“ povedal V. Valach. „Ako zákonná prekážka tu však vystupuje nezodpovedaný fakt, či môže tretí subjekt prevádzkovať register,“ dodal.

Riadiaci výbor projektu retailový úverový register v tejto veci už koná. Doteraz však ešte nevybral vyhovujúceho dodávateľa informačného systému. Bude teda vyhlásené nové výberové konanie. „Tento proces potrvá približne do konca roka 2002 a na samotné technické zavedenie bude potrebný ešte

ďalší polrok,“ spresnil V. Valach.

Ivana Sedliaková