Dostanú štátne bankroty zelenú?

Krajinám, ktoré čelia neudržateľnej dlhovej záťaži, by sa malo dovoliť, aby v podstate vyhlásili bankrot, čím by prinútili veriteľov, aby zmiernili splátkové podmienky. Aj o takomto, priam revolučnom návrhu Medzinárodného menového fondu, budú rokovať delegáti na jesennom výročnom zasadaní Svetovej banky (SB) a MMF, ktoré sa zajtra začína vo Washingtone. A nemusí isť len o prázdne slová, najmä po tom, čo návrh podmienečne podporila Bushova administratíva. Podľa denníka The New York Times sa Biely dom snaží presadiť dodatok, podľa ktorého by majorita veriteľov mala právo požiadať zvyšných majiteľov štátnych dlhopisov, aby pristúpili na miernejšie splátkové podmienky pre krajinu vo vážnej finančnej kríze. Nie je teda vylúčené, že už v najbližších rokoch sa niektoré štáty dobrovoľne vydajú argentínskou cestou, ktorá v decembri zastavila splácanie zahraničného dlhu vo výške 141 miliárd

Predstavitelia 184 krajín budú však počas víkendu rozoberať aj menej dramatické plány, ako sa vyrovnať s najpálčivejšími hospodárskymi problémami dnešného sveta - ťažkou ekonomickou krízou v Latinskej Amerike, krehkým oživovaním globálnej ekonomiky či nervozitou na akciových trhoch v Európe a USA. Okrem toho už tradičné protesty antiglobalistov a ďalších ľavicových skupín sa podpísali pod skutočnosť, že na fórach tohto typu čoraz väčší priestor dostávajú témy, ako je boj proti chudobe. Podľa prezidenta Svetovej banky Jamesa Wolfensohna nadišiel okamih pravdy pre bohaté krajiny a ich plán znížiť o polovicu počet ľudí, ktorí žijú z menej ako jedného dolára denne, do roku 2015. „Prišiel čas presedlať z rečí na skutky a začať s implementáciou tejto novej dohody medzi chudobnými a bohatými,“ tvrdí Wolfenshon a dodáva: „Tak ako existujú krajiny chudobné ako kostolná myš, sú aj miesta, ktoré prekvitajú. Osobne sa domnievam, že ak sa nezbavíme chudoby, tak nebudeme mať ani mier.“

Svetová banka zdôrazňuje, že doterajšia finančná pomoc rozvojovému svetu je aj napriek pekným slovám nedostatočná. Wolfensohn tak pred zasadaním vyzval priemyselné krajiny, aby urýchlene zaplatili miliardu USD, ktorú sľúbili, na účel odpísania dlhov chudobných krajín na tohtoročnom stretnutí G7 v Kanade. Ministri financií skupiny o tejto otázke budú rokovať už dnes večer. SB zároveň odporúča aj ďalšie formy boja proti chudobe. „Bohaté krajiny musia otvoriť svoje prísne chránené trhy s textíliami a poľnohospodárskymi produktmi a prestať subvencovať farmárov. Západné krajiny dávajú 350 miliárd USD na podporu poľnohospodárstva, čo je sedemkrát viac ako dávajú na pomoc,“ vysvetľuje SB.

Tieto vyhlásenia, návrhy a aktivity však neuspokojujú antiglobalistov, ktorí sa aj tentoraz chystajú zoskupiť vo veľkom počte. Washingtonská polícia očakáva účasť 25-tisíc demonštrantov, čo by mohla byť najväčšia akcia tohto typu na území USA od roku 2000. V pohotovosti bude preto 1700 policajtov, ktorí nebudú mať jednoduchú úlohu. Účastníci protestov majú v pláne viac premyslených akcií, ako je napríklad zablokovanie dopravy vo Washingtone. Mnohí z nich v posledných dňoch absolvovali „rýchlokurz“, ako sa majú správať, ak príde ku konfliktom s políciou. Okrem známej antikapitalistickej agendy budú rôzne skupiny demonštrantov tentoraz protestovať aj proti americkej vojenskej intervencii v Iraku.

Rastislav Boldocký