STÁLE HLADNÉ CESTY

Od piatka je v Bratislave v prevádzke nový 6,5 km dlhý diaľničný obchvat. Celkové náklady na necelých sedem kilometrov diaľnice s príslušnými zariadeniami dosiahnu 6,6 mld. Sk. Na Slovensku máme v prevádzke 302 km diaľnic a ročne dávame vyše 10 mld. Sk na ich ďalšiu výstavbu. Diaľnice sa stali skutočne hitom. Akosi pomenej sa však u nás vraví o opravách a údržbe ciest a miestnych komunikáciách, ktorých stav vôbec nezodpovedá potrebám. Vybudovali sme ich v uplynulých desaťročiach a sú vystavené nielen následkom intenzívnej premávky osobných a najmä nákladných (neraz preťažených) automobilov, ale aj prírodným vplyvom a priamo posypu soľou a iných chemikálií. Riaditeľ odboru správy a prevádzky Slovenskej správy ciest Jozef Dieška je konkrétny: „Oprava a údržba ciest by si ročne vyžadovali približne 3 mld. Sk. Realita súčasnosti je však podstatne iná. Napríklad v roku 2000 na opravu ciest bolo určených 489 mil. Sk, v roku 2001 to bolo 430 mil. Sk a v tomto roku to má byť do 500 mil. Sk.“ Tieto sumy sú žalostne malé, pretože len v posledných rokoch dosiahol index rastu cien 200 - 300, ba i viac percent. Na lepšie pochopenie, cena jednej tony soli stála pred niekoľkými rokmi 800 Sk, dnes približne 2500 Sk. Čiže za tie isté peniaze opravíme ročne čoraz menej ciest. Ročne opravujeme maximálne 400 km ciest, čo je určite veľmi málo. Odborníci tvrdia, že by sme mali ročne opravovať až 1200 km ciest. Na Slovensku sú stovky ciest, ktoré sa neopravovali už desiatky a desiatky rokov. Zodpovední vidia problém jednoznačne v peniazoch, ktoré cestári nedostávajú v potrebnom množstve. Chyba je zrejme už v konštrukcii rozdeľovania, pretože Slovenská správa ciest dostáva iba časť finančných prostriedkov, ktoré sa vytvárajú z cestnej dane, zo zákonnej poistky a z diaľničných známok a až 60 % z tejto sumy ide do čiernej diery štátneho rozpočtu. Navyše s pravidlami rozdeľovania peňazí nie sú už roky spokojné ani obce a mestá. Kritériom by nemal byť počet obyvateľov, ale zohľadňovať by sa mali klimatické podmienky, vyťaženosť atď. Napríklad na cestách 1. triedy s dĺžkou niečo vyše 3000 km sa dosahuje až polovica prepravných výkonov, čiže treba ich častejšie opravovať. Riaditeľ odboru cestného hospodárstva ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií Gejza Végh v tejto súvislosti zdôraznil: „Na ministerstve dopravy sme už pripravili Program údržby ciest a diaľnic do roku 2005. Už ťvčeraŤ sme mali poopravovať vyše 4000 km ciest, čo je naše súčasné manko. V programe jasne vravíme, že oprava a údržba sa už nesmie odkladať. Zo spomínaných 4000 km ciest musíme do roku 2005 opraviť minimálne 2400 km. Na to však treba miliardy a tých, aspoň tak tvrdia každoročne financovia, niet. Problém opráv ciest by sa však nemal podceňovať, a ak nemáme v štátnom rozpočte dostatok peňazí, ministerstvo má veľmi výhodné ponuky na úver s nízkym úrokom a dlhým časom splácania, z ktorých by sa dali financovať opravy a údržba našich ciest.“ Navyše, ďalším zdrojom na opravu a údržbu ciest sú výnosy zo spotrebnej dane z predaja pohonných látok. To sú mimoriadne veľké sumy, preto by sme ich nemali beztrestne prejedať, ale dať ich naspäť na opravu a údržbu ciest. Stále žijeme v očakávaní príchodu zahraničných investorov na Slovensko. Zatiaľ márne. Nepochybne k tomu prispievajú aj chýbajúce diaľnice až na východ Slovenska a po druhé - skutočne neutešený stav našich ciest. Zostáva nám dúfať, že v novej vláde budú väčší odborníci a volanie motoristov po oprave a údržbe ciest si nielen vypočujú, ale opravy sa stanú realitou.

Jozef Kunik