Štátne dlhopisy valcujú úvery

Bankový sektor prešiel v predchádzajúcich rokoch rozsiahlou reštrukturalizáciou, úverové portfólio bánk bolo očistené od zlých úverov v sume asi 115 miliárd Sk. Jedným z cieľov týchto opatrení bolo zaviesť na Slovensku štandardné prostredie, v rámci ktorého by sa pre banky (už nezaťažené zlými úvermi z minulosti) otvoril priestor na poskytovanie nových úverov. Reštrukturalizácia bankového sektora však nešla ruka v ruke s reštrukturalizáciou podnikového sektora, a tak sme dnes svedkami toho, že dostupnosť úverov na Slovensku stále citeľne zaostáva za vyspelými krajinami.

„Výška úverového rizika v slovenských bankách je už síce porovnateľnejšia s vyspelými krajinami, konzervatívne správanie bánk je však stále odrazom toho, že ešte cítia tlak možných úverových strát,“ uviedol pri príležitosti predstavenia publikácie Vývoj úverového portfólia v rokoch 1993 - 2000 Dušan Preisinger z Národnej banky Slovenska (NBS). Úverové riziko je pritom úzko spojené s poskytovaním úverov, teda s jednou z klasických bankových činností. Jeho podstatou je riziko nesplatenia úveru, respektíve jeho časti, ale tiež aj nedodržanie zmluvne stanovených podmienok (omeškanie v splácaní jednotlivých splátok).

Podľa Preisingera je príčinou najmä stále pretrvávajúca vysoká rizikovosť v podnikovej sfére a rizikovosť úverového portfólia bánk. „Portfólio bankového sektora sa zmenilo, pričom dôležitú úlohu v ňom zohrávajú štátne cenné papiere, ktoré sú v konečnom dôsledku najziskovejšie,“ povedal D. Preisinger. „Priestor, ktorý banky majú pri investovaní do štátnych cenných papierov, im potom umožňuje regulovať ich úverovú angažovanosť, ktorá si tiež vyžaduje dostatočné množstvo vlastných zdrojov.“

Štát tak vlastne nepriamo (svojím vysokým zadlžením) odčerpáva z bankového sektora zdroje, ktoré by mohli byť eventuálne poskytnuté súkromnému sektoru. Banky sa v tejto situácii správajú logicky. Voľné finančné zdroje vložia do štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré v podstate nesú nulové riziko a neuvoľnia ich pre podnikateľov, pretože z ich vlastných skúseností podnikatelia (postihnutý či už primárnou alebo sekundárnou platobnou neschopnosťou) úvery jednoducho nesplácajú.

Východisko z tejto situácie treba hľadať najmä v reštrukturalizácii podnikového sektora. „V súvislosti s nedostatočnou vymožiteľnosťou práva ešte nie je dostatočne vyčistená podniková sféra, potrebné je zladiť náklady oboch sektorov tak, aby sa neznížila efektívnosť nákladov, vynaložených na bankovú reštrukturalizáciu,“ domnieva sa D. Preisinger. Banka môže poskytnúť len toľko úverov, koľko sa jej spláca. Kým bude proces vymáhania pohľadávok taký neúnosne zdĺhavý aj naďalej, len ťažko sa dočkáme lepšej dostupnosti úverov.

Ivana Sedliaková

Klasifikované pohľadávky podľa odvetví (k 30. 6. 2002)

Priemyselná výroba 39,05 %

Obchod, hotely, reštaurácie 28,98 %

Poľnohospodárstvo 6,43 %

Výstavba a stavebníctvo 5,81 %

Doprava, pošta, telekomunikácie 1,47 %

Ťažba nerastných surovín 1,70 %

Peňažníctvo 1,05 %

Výroba a rozvod elektriny, plynu, vody 0,62 %

Cestovný ruch 0,14 %

Lesníctvo, ťažba dreva 0,08 %

Poisťovníctvo 0,03 %

Ostatné 14,63 %

Zdroj: NBS