RECEPT Z AMERIKY

Niekoľkým tisícom demonštrantom proti politike Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banke (SB) sa v sobotu vo Washingtone nepodarilo rokujúcich delegátov týchto finančných organizácií uzavrieť do „karantény“, čiže izolovať ich na istý čas v budovách, kde práve zasadali a rokovali a nepodarilo sa im ani paralyzovať každodenný život v hlavnom meste Spojených štátov. Ani delegátom MMF a SB sa však nepodarilo nájsť - ani tentoraz nie - liek na recesiu, ktorá ako prízrak obchádza svetové hospodárstvo. Pritom ešte v piatok svetové spravodajské agentúry informovali, že výročné zasadnutie MMF a Svetovej banky, ktoré sa začalo deň predtým, má ambíciu poskytnúť čo najlepší návod, ako urýchliť zotavovanie stagnujúcej celosvetovej ekonomiky. Globálny rast na tento rok ostal na úrovni 2,8 %, zatiaľ čo na budúci rok sa predpokladaný rast zníži na 3,7 % v dôsledku neočakávane nižších prognóz v prípade USA a Európy. Šéf MMF Horst Köhler však vyzval prítomných predstaviteľov štátov, aby ani v podmienkach spomaľujúceho sa rytmu svetovej konjunktúry neklesali na duchu a neboli pesimisti. Dodal, že je viac ako reálne, že zotavovanie globálnej ekonomiky bude postupovať v nasledujúcom období, len treba zvýšiť bdelosť a uskutočniť opatrenia na obnovenie dôvery investorov.

Najvýznamnejšie je ustrážiť vývoj v zónach, ktoré sú motorom svetového hospodárstva, a preto bol prísne konkrétny. Zdôraznil, že USA musia viac kontrolovať vládne výdavky a vyvarovať sa enormného deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Na európske štáty (EÚ) a Japonsko zasa apeloval, aby urýchlili rast HDP. Podľa ekonomických analytikov podobné indikácie zo strany MMF zatiaľ zostávajú nevypočuté. USA totiž zdôrazňujú, že ich obchodná bilancia nepredstavuje problém, Japonsko sa bráni, že jeho ekonomické nástroje sú obmedzené deflačnou situáciou a v Európe zasa euroštátnici vraj robia, čo môžu v prospech uskutočnenia potrebných štrukturálnych reforiem. Zrejme nerobia dosť, lebo podľa šéfa odboru MMF pre Európu Michaela Depplera úloha jednotnej meny euro v oživovacom procese, od ktorej sa očakávalo, že urýchli reformy, totálne sklamala. Veľmi zraniteľným miestom na tele politiky MMF a SB je Latinská Amerika, ktorá najviac trpí stagnáciou globálnej ekonomiky, žiadny div, že sa aj tentoraz tomuto svetadielu ušlo veľa pozornosti. Kým líder MMF bránil svoju politiku finančnej pomoci Brazílii pred kritikmi poskytnutia vyše 30-miliardového úveru krajine, ktorej neistý osud zvyšujú ešte prezidentské voľby, argentínsky minister hospodárstva Roberto Lavagna, vzdialený tisícky kilometrov od Washingtonu, na adresu MMF a Svetovej banky povedal, že Argentína pomýšľa na život bez úverov od MMF a iných finančných inštitúcií. Tie podľa neho pred poskytnutím svojich úverov žiadajú splnenie ďalších tvrdších podmienok. Argentína, ktorej na rozdiel od Brazílie dnes vo svete neveria a nechcú ju ďalej úverovať, už vraj nepristúpi na nijaké ďalšie požiadavky zo strany MMF a SB.

V tomto kontexte viac ako symbolicky vyznieva výzva profesora Manfreda Neumanna, riaditeľa Ústavu pre medzinárodnú hospodársku politiku Bonnskej univerzity, ktorý žiada, aby sa MMF vrátil k úlohe, ktorú dostal do vienka pri svojom vzniku: pomáhať krajinám pri prekonávaní krátkodobých problémov v platobnej bilancii. A nie ich zaťažovať vysokomiliardovými úvermi. Ako poukazuje profesor Neumann Köhler, pri prevzatí funkcie v MMF prisľúbil, že sa táto organizácia bude starať o včasnú diagnózu slabých miest vo svetovom finančnom systéme, pričom hovoril aj o vypracovaní systému včasného varovania, ktorý by mal zabrániť finančným krízam krajín. V skutočnosti však fond zostáva aj naďalej len viac či menej úspešným hasičom týchto kríz.

Výrazný pokrok sa nezaznamenal ani v oblasti dôraznejšej pomoci najchudobnejším krajinám sveta. Tento stav už pred stretnutím vo Washingtone predznamenal predstaviteľ SB James Wolfensohn, keď vyhlásil: „Ambiciózne plány znížiť do roku 2015 o polovicu počet chudobných vo svete sú nateraz nedosiahnuteľné a budú nerealizovateľné dovtedy, pokým bohaté krajiny finančne k naplneniu cieľa neprispejú a nebudú koordinovať svoj rozvoj.“ Čerstvo ukončené rokovanie Svetovej banky a MMF malo byť podľa neho rozhodujúce na získanie podpory finančných donorov, ktorí vraj môžu urobiť viac, ako urobili doteraz. Čakanie na donorov pokračuje. Aj napriek tomu, že od jarného stretnutia predstaviteľov G8 v kanadskom Kananaskise, kde sa sedem najvyspelejších štátov sveta a Rusko zaviazalo vyčleniť pre najchudobnejšie krajiny miliardu dolárov, ubehlo pár mesiacov, doteraz do fondu zadlžených najchudobnejších krajín nepribudol ani dolár. Ministri financií G7 o tejto otázke rokovali vo Washingtone v piatok na paralelnom rokovaní so zasadnutím MMF a SB. S akým dôrazom (na donorov), ukážu najbližšie mesiace.

Jaromír Novák