E-podpis: Ticho len zdanlivé + graf koláčový

Záujemcovia o prevádzku akreditovanej certifikovanej autority

Po 15. marci, keď Národná rada SR po takmer troch rokoch peripetií, ktoré sprevádzali zrod zákona o elektronickom podpise, konečne schválila jeho znenie, akoby táto téma prestala byť zaujímavá. Zákon nadobudol účinnosť od 1. mája, paragrafy týkajúce sa zaručeného elektronického podpisu, kvalifikovaného certifikátu autorizovanej certifikačnej autority sú účinné od 1. septembra. Akoby sa opakovala situácia od susedov, kde trvalo viac ako rok, kým sa podarilo prijať vykonávaciu vyhlášku k zákonu účinnému od 1. júla 2000. Nie je to tak. Šesť vyhlášok Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) s číslami 537 po 542 boli uverejnené v Zbierke zákonov minulý týždeň. Sú praktickým návodom na použitie zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise, a tých približne päť týždňov, ktoré uplynuli od ich schválenia po uverejnenie, boli záujemcom dostupné na internetovej stránke NBÚ. Sekcia elektronického podpisu NBÚ, ktorá je zodpovedná nielen za vytvorenie vyhlášok a registráciu certifikačných autorít, ale najmä za dôveryhodnosť predovšetkým akreditovaných certifikačných autorít, získala tiež finančné prostriedky na rozbeh svojej činnosti, ktorá

sa nezaobíde

bez nákupu modernej technológie. Ide o 55 mil. Sk, čo je viac ako o polovicu menej, ako sa navrhovalo v dôvodovej správe k zákonu predloženej do parlamentu (119 mil. Sk). Ukazuje sa však, že s ohľadom na časové rozloženie potrieb to na prvú etapu bude stačiť. Medzičasom prebieha aj výberové konanie na dodávku technológie, čo podľa Ing. Petra Oravca, riaditeľa sekcie elektronického podpisu NBÚ znamená, že od 1. decembra certifikačná autorita začne žiť. Začne generovaním kľúčov NBÚ, a potom už bude môcť vydať certifikát prípadnej akreditovanej certifikačnej autorite, ktorá bude vydávať certifikáty ostatným záujemcom. O štatút akreditovanej certifikačnej autority sa zatiaľ oficiálne uchádza jeden subjekt, no záujem prejavili aj ďalšie tri či štyri. Akreditačný proces bude veľmi prísny, ako o tom napokon svedčia aj spomínané vyhlášky. Akreditovaná certifikačná autorita napríklad

nesmie používať

dokumenty vo formáte Word, pretože tento formát obsahuje makrá. To, čo vidieť na obrazovke, nemusí byť totožné s tým, čo sa podpisuje. „Nebolo by dobré, keby sa stalo, že doručený dokument bude iný, ako podpisujúci chcel,“ hovorí P. Oravec a dodáva, že ak by sa niečo také pritrafilo akreditovanej certifikačnej autorite, bola by to priam katastrofa, ktorá by dostala do zlého svetla NBÚ i celú krajinu. Preto sa budú autority, oprávnené spravovať certifikáty zaručených e-podpisov, preverovať aj na personálnu a priemyselnú bezpečnosť podľa iných legislatívnych noriem. Systém, ktorý ide do prevádzky, nesmie mať vlastnosti, ktoré by poškodili jeho používateľa. Každý certifikovaný subjekt má mať absolútnu dôveryhodnosť. „Z toho vyplývajú mimoriadne vysoké nároky aj na samotný úrad,“ zdôrazňuje riaditeľ sekcie. „Preto na jednotlivé úlohy musia byť stanovení osobitní pracovníci, a to aj keby nemali byť pracovne plne vyťažení. Je to podobné, ako keď majú kľúče od trezoru traja či piati ľudia a nie je možné ho otvoriť, ak niektorý z nich chýba,“ vysvetľuje ďalej. Na rozdiel od záujmu o prevádzkovanie akreditovanej certifikačnej autority

dosiaľ nikto

nevyužil možnosť 30-dňovej ohlasovacej povinnosti na registráciu bežnej certifikačnej autority. Čitateľovi, ktorý plánuje vo svojom biznise a v styku s verejnou správou šetriť čas využívaním e-podpisu, v tom prakticky od 1. januára 2003 už nebude nič brániť. Kedy sa však stane používanie e-podpisu samozrejmosťou? „Prirovnal by som to k nástupu platobných kariet,“ hovorí P. Oravec. „Pred ôsmimi rokmi bol ich nástup veľmi pomalý, a potom odrazu prišiel boom. Asi to bude analogické.“ Čo však cena? Nemôže sa stať brzdou rozšírenia? Aj keď do cenotvorby NBÚ, pochopiteľne, nemôže vstupovať, P. Oravec odhaduje podľa nevyhnutných nákladov, ktoré sa pohybujú na úrovni asi 20 až 25 mil. Sk, že pri 250-tisícoch spravovaných certifikátoch za cenu

100 Sk ročne

sa zaručí podnikateľskému subjektu jednoduchá reprodukcia. V Českej republike sú práve v tom pred nami, že tam už certifikačná autorita funguje (je zatiaľ jedna) a spravuje niekoľko stotisíc certifikátov. Pravda, v niečom je zasa slovenská legislatíva onakvejšia - P. Oravec zdôrazňuje predovšetkým časovú pečiatku. Ak je totiž pripojená k e-podpisu, tak okrem dokonalej identifikácie osoby či subjektu, záruky, že príslušný dokument nebol zmenený a neposkytnutia možnosti adresátovi odmietnuť tento dokument, presne identifikuje aj čas jeho odoslania.

Zuzana Krútka