Predvádza sa?

Peter Kasalovský

Je fakt, že HZDS-ĽS vyhralo parlamentné voľby. Avšak už v marci - apríli bolo jasné, a zvlášť po júlovom vzniku HZD, že síce zvíťazí, ale tak, že nebude schopné zostaviť vládu. Stalo sa, ale V. Mečiar a ďalší činovníci vyhlasovali, že majú právo pokúsiť sa o to. Napriek tomu, že niekoľko hodín po oznámení predbežných výsledkov parlamentných volieb SDKÚ, SMK, KDH a ANO potvrdili záujem vytvoriť koaličnú vládu. V tom čase bolo známe, že aj strana Smer odmieta diskusiu s HZDS-ĽS. Navyše všetky strany vylúčili spoluprácu s KSS, a tak jej jedenásť mandátov tiež bolo „mimo“. Prezident SR R. Schuster však urobil gesto, vediac o začatí rozhovorov medzi SDKÚ, SMK, KDH a ANO o vládnej koalícii, a dal V. Mečiarovi štyri dni na to, aby sa pokúsil o to, čo chce.

V politike je síce možné všeličo, ale tiež v nej platí, že jeden plus jeden sú dva. Túto pravdu spochybnil V. Mečiar & comp., keď sa dožadoval poverenia na zostavenie vlády a svojím spôsobom aj prezident SR R. Schuster. Prečo však nesýtiť občanov, resp. svojich voličov pózami či skôr nezmyselnými gestami, ktoré nemajú nič spoločné s politickou kultúrou?! Potvrdilo sa, že tridsaťšesť mandátov plus nula je stále a s konečnou platnosťou tridsaťšesť a nie sedemdesiatšesť. Takýto výsledok by stačil všade na svete, aby sa líder vzdal funkcie a v najväčšej tichosti sa priam vyparil. Namiesto toho však V. Mečiar ohlásil, že sa svojho poslaneckého mandátu nevzdá, a na nateraz kukučkovitú kritiku z vlastných radov reaguje pokojne, odkazujúc verejnosť na to, že vnútrostranícke veci si vyrieši samo.

Z dôveryhodných zdrojov máme informáciu, že snahy o mimoriadny snem nebudú úspešné, a potom dôjde k ďalšiemu rozkladu HZDS-ĽS. Na všetkých úrovniach a podľa našich informácií prinajmenej jedna štvrtina poslancov je pripravená stať sa postupne nezávislými, pokiaľ V. Mečiar ostane do polovice októbra straníckym predsedom a nenájde sám v sebe príčiny volebného neúspechu. Je zrejmé, že by to bol azda ten posledný koniec Mečiarovej ságy, ale začiatok kvalitatívne nových pomerov na vnútropolitickej scéne. Bolo by škoda osobnostného a výsostne odborného potenciálu HZDS-ĽS, keby nedostal šancu uplatniť sa alebo sa o ňu pripravil čakaním na politický zázrak. Ten sa črtal vlani v decembri, keď volebné preferencie HZDS boli na úrovni tridsať až tridsaťdva percent, a bol postupne zlikvidovaný V. Mečiarom. Predovšetkým jeho správaním sa na verejnosti a voči nej.

Či bude alebo nebude mimoriadny snem HZDS-ĽS, to je vskutku jeho vnútorná záležitosť. Jednoznačným faktom však je nespokojnosť jeho členov a fanúšikov nielen s volebným výsledkom, ale aj s jeho činnosťou v parlamentnej opozícii a vôbec od 1998. roku, keď voľby tiež vyhralo, a nebolo schopné nájsť si koaličných partnerov. Líder HZDS-ĽS V. Mečiar hlasy už dlhšie nepriťahuje, ale odpudzuje, a to aj neschopnosťou dôveryhodne vysvetliť svoje majetkové pomery. Nie je síce jediným politikom, ktorý môže mať kvôli tomu súdnu dohru, ale je takpovediac na rane. Pri pamätnej televíznej rozlúčke s aktívnou politikou na jeseň 1998. roku tvrdil, že je na tom biedne, ba horšie ako kostolná myš. Práve odvtedy mnohým občanom vrátane radových členov HZDS-ĽS nebolo jasné, či si z nich robí posmech alebo sa nedokáže kontrolovať. Výsledok tohtoročných volieb to dokazuje a verejnosť by mu zatlieskala, keby sa s aktívnou politikou ako šesťdesiatnik rozlúčil po druhý raz a definitívne.

Je tu čas SDKÚ a M. Dzurindu, SMK a B. Bugára, KDH a P. Hrušovského, ale aj Aliancie nového občana a P. Ruska, nech ich volebný úspech sprevádzajú akékoľvek fámy, tak si želajme ich koaličnú pevnosť, založenú na múdrosti riešení akútnych problémov a splnenie aspoň polovice plus jedno percento volebných sľubov.

Peter Kasalovský