Daňové očakávania

Najmä podnikateľská prax so záujmom očakáva, ako sa proklamovaný tlak pravicových strán na znižovanie daní odzrkadlí v novokoncipovanom programovom vyhlásení vlády. Viacerí odborníci kritizovali v uplynulom období zmýšľanie exministerky financií Brigity Schmögnerovej, že pri vysokom daňovom a odvodovom zaťažení je schopných prispievať do štátneho rozpočtu len zopár najsilnejších subjektov. Obrazne povedané, na miliardu korún do rozpočtu musela vyžmýkať od sto firiem po desať miliónov. Naopak, nižšie daňové zaťaženie by unieslo oveľa viac firiem a tie by po milión korún naplnili štátny mešec rovnako. Ba čo viac, mohli by investovať do rozvoja, oživovaná výroba by umožnila zamestnať nových ľudí a sociálny a ekonomický rozmer problému by sme mohli začať riešiť prakticky jednou ranou. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) najviac priestoru na zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku je v legislatíve. Je náročné orientovať sa napríklad v zákone o dani z príjmov, ktorý bol už 50-krát novelizovaný, uviedol výkonný riaditeľ PAS Jozef Hajko. Pozitívne pôsobenie zákonov, ktoré sa nebudú dať vysvetľovať rôznym spôsobom, vidí aj pri potláčaní korupcie. „Ak stojí

výklad zákona

priamo na úradníkovi, dá sa to považovať za priamy návod na korupciu. Skvalitnenie a spriehľadnenie zákonov je krok, ktorý ju obmedzí a prispeje tým k zlepšeniu podnikateľského prostredia,“ uviedol J. Hajko. PAS vyzvala v dokumente nazvanom Wish List na zvýšenie kvality právnych predpisov, zlepšenie vymáhateľnosti práva, zníženie korupcie a širšie presadzovanie etiky, zefektívňovanie hospodárenia štátu, podporu proinvestičného prostredia či na reformy v zdravotníctve, školstve a sociálnom systéme. Plánuje novej vláde ponúknuť svoje návrhy na konkrétne riešenia problémov v ekonomickej oblasti. Podkladom bude októbrová správa o stave podnikateľského prostredia v SR, zameraná na

hlavné bariéry

podnikania na Slovensku. Dá sa očakávať, že by mala obsahovať aj návrh, ako a čím kompenzovať o nižšie dane chudšie príjmy štátu. Odborníci sa zhodujú v názore, že ak nová vláda začne tlačiť dane dole, každý rezort (školstvo a zdravotníctvo nevynímajúc) bude musieť nie končiť, ale naopak, dynamizovať privatizáciu, aby sa štát zbavil neúnosných výdavkov. Treba však paralelne pracovať minimálne na udržaní doterajšieho makroekonomického prostredia. Podľa najnovšieho odhadu Medzinárodného menového fondu ekonomika Slovenska v tomto roku vzrastie o 4 % a o 3,7 % v roku 2003 potom, čo v roku 2001 krajina dosiahla 3,3-percentný rast hrubého domáceho produktu. Inflácia v tomto roku vzrastie o 4,2 % a o 7,1 % v budúcom roku, potom čo v minulom roku stúpla o 7,3 %. Spomalenie rastu globálnej ekonomiky

spôsobí útlm

ekonomického rastu aj v krajinách strednej Európy, zatiaľ čo na Rusko a bývalé krajiny Sovietskeho zväzu má globálna situácia pomerne malý vplyv. Ako dôvod uvádza MMF fakt, že krajiny strednej Európy sa nevyhli globálnemu poklesu akcií, keď tie v niektorých prípadoch klesli až o 50 % a viac, oproti hodnote spred roku 2000. Na porovnanie: ekonomika ČR bude podľa fondu v tomto roku väčšia o 2,7 % a v budúcom roku o 3,2 %. Maďarská ekonomika vzrastie o 3,5 % a v budúcom roku o 4 %. Najhorší odhad získalo Poľsko, kde HDP vzrastie tempom na úrovni 1 %, v budúcom roku sa rast zlepší na 3 %.

Tibor Bucha