Po voľbách ako pred voľbami?

Podnikateľská sféra, a to jej asi nikto neuberie, je za obdobie rokov 1990 - 2002 určite najdynamickejšie sa rozvíjajúcim segmentom slovenskej spoločnosti. Táto skutočnosť je podporená hlavne zmenou vlastníckych vzťahov, rozvojom trhovej ekonomiky či zahraničnými investíciami. Na Slovensku sa zrodila a vyrástla silná (v slovenských pomeroch) vlastnícka skupina a tiež nemenej silná (aj v širších ako iba slovenských dimenziách) manažérska skupina obyvateľov. Obidve tieto skupiny majú širší, ako len na svoju firmu sa obmedzujúci vplyv. Tento vplyv sa prejavuje nielen v oblasti mienkotvornej, ale aj v oblasti tvorby programu viacerých politických strán či rozhodnutí vlády alebo legislatívy.

Na uplatňovanie svojho vplyvu využívajú buď legálne inštitúcie, najmä Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru, Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, či zamestnávateľské, najmä priemyselné zväzy. V mnohých prípadoch sa vytvárajú buď na úrovni regiónov, alebo aj celoštátne neformálne štruktúry, ktoré pôsobia ako komplementárne k vyššie uvedeným. Výrazný vplyv v ostatných rokoch dosiahli lobistické skupiny naviazané buď na silné slovenské finančno-investičné skupiny, alebo obdobné skupiny zo zahraničia.

Politická moc mala vždy snahu trieštiť podnikateľské inštitúcie, s cieľom znižovať váhu každého jednotlivého partnera. Často sa dokonca snažila postaviť jednotlivé inštitúcie proti sebe, typickým príkladom tohto vývoja bol vzťah medzi SOPK a AZZZ. Pri lobistických skupinách zasa každá vláda podľa politického zafarbenia mala svojich obľúbencov a nepriateľov. Aj pod demisie niektorých ministrov sa podpísali ich záujmy a schopnosť vyvolať mediálny tlak na verejnosť a vládu. Tu však Slovensko rýchlo dosiahlo medzinárodný štandard, pretože všetky tieto legálne aj neformálne štruktúry pôsobia aj v najvyspelejších demokraciách a krajinách.

Pri hodnotení Slovenska často používame výraz, že slovenská politická scéna je roztrieštená a neštandardná z hľadiska medzinárodných štruktúr. Zatiaľ však nikto nepovedal, že roztrieštené a často aj nevyprofilované sú mnohé podnikateľské inštitúcie a že živelnosť, akou často vznikali a nízky stupeň profesionality ich napriek niekoľkoročnej existencie poznačujú dodnes. Vznik niektorých z nich bol motivovaný politicky a tieto sa svojej politickej nálepky nedokázali zbaviť a dokonca dokázali aj fúzovať so straníckymi štruktúrami.

Áno, aj podnikateľské inštitúcie musia prejsť procesom štandardizácie a ich verifikátorom by mali byť hlavne odborné kritériá postavené nie na slovenských, ale medzinárodných normách. Každý, kto takto dokáže svoju opodstatnenosť, má právo na existenciu. Súčasne však musí dochádzať aj k ich integrácii, a tým zvyšovaniu ich vplyvu a váhy na rozhodovacie procesy v štáte či v regióne. Vytváranie priestoru aj pre užšie skupinové záujmy, ich nezávislosť v rámci silných komorových či zamestnaneckých štruktúr je dnes bežne riešená aj vo vyspelých krajinách. Aj Slovensko, a nie iba slovenská ekonomika, potrebuje takýchto silných hráčov aj v podnikateľskej sfére, tak ako ich potrebuje v politike, športe, vo vede či v kultúre. Potom bude funkčný systém dovnútra krajiny a reprezentatívny z hľadiska presadzovania záujmov Slovenska voči zahraničiu.

Peter Mihók

podpredseda Svetovej komorovej federácie

Medzinárodnej obchodnej komory Paríž

viceprezident Eurochambres Brusel