Comebacky záplav

Takmer na pokračovanie postihujú krajiny západnej a strednej Európy ničivé záplavy, ktoré jedna za druhou doslova vyháňajú ľudí spod prístreškov. Ničivý živel tak tlačí hospodárstvo na lopatky, keďže ochromuje dopravu, poľnohospodárstvo i priemysel. V susednej Českej republike sú to už dejstvá na pokračovanie, a to bez prestávok, kde sa aj malé potoky menia na rozvodnené toky. V súčasnosti je prvý povodňový stupeň vyhlásený z juhočeských riek síce už len na Lužnici, na ostatných je len „bdelosť“, napriek tomu sú však jednotlivé toky postrachom pre všetky okolité obce. Hladina Lužnice v Klenoviciach dosahovala včera 223 cm (prietok 98,7 m3/s), v Bechyni sa jej objem zväčšil na 258 cm (prietok 113,2 m3/s). Podobná situácia je aj na Mělnicku, kde platí stav nebezpečenstva v 23 obciach. Tento stav nadväzuje na stav núdze (vyhlásený v piatich krajoch 12. augusta) a umožňuje rýchlejšie prijímať opatrenia na odstraňovanie následkov povodňových škôd. Platí doteraz v Prahe (oddnes aj v 7 obciach okresu Praha-západ), na Děčínsku a Litoměřicku.

Samotné hlavné mesto sa ešte stále spamätúva z najhoršieho. Obyvatelia z oblasti Invalidovny sa síce napríklad môžu vrátiť do svojich domovov, no okrem vody a kanalizácie nefunguje ani plyn či elektrina. Obyvatelia zóny A (týka sa to aj 8- až 10-tisíc ľudí z oblasti Karlína), si na návrat budú musieť dva týždne počkať. Narušená je tu totiž statika domov a vozoviek. Práve v Karlíne sa po záplavách zrútili tri domy a pozemná „bublina“ ide naprieč celou oblasťou. Hoci doprava je inak na ostatných miestach Prahy a prístupových cestách plynulá, vláda, ktorá postupne kladie dôraz na odškodnenie obetí a rekonštrukciu zničených objektov, a rozhoduje o otázkach zvýšenia daní v súvislosti s povodňami, a predstavitelia Olomouckého kraja bijú na poplach preto, že štát nechce financovať niektoré protipovodňové opatrenia v povodí rieky Moravy a Odry, pretože sa mu zdajú príliš drahé. Za ústup od pôvodných plánov môže vyhláška ministerstva financií, ktorá určuje, koľko peňazí možno investovať do kilometra hrádzí či jedného kubického metra zadržanej vody. „Je to nefér, horské oblasti sú vyšachované z hry. V úzkych údoliach musíme do nákladov započítať preložky diaľnic, železníc a sietí a do koeficientu vládnych úradníkov sa nemôžeme nikdy vtesnať,“ uviedol starosta Hanušovic Petr Malcharczik.

Na povodňových kontách prichádzajú stovky miliónov korún od dobrovoľníkov, resp. priamo občanov a organizácií, ktoré už smerujú do zaplavených oblastí. Záplavy však napáchali v jednotlivých oblastiach škody za desiatky miliónov korún. Nehovoriac o tom, že sa tu vynára aj otázka trestnoprávnej zodpovednosti tých, ktorí nerešpektovali bezpečnostné opatrenia, týkajúce sa hrozieb zaplavenia. Ide najmä o pražské metro, ktoré naďalej komplikuje dopravu. Avšak to je, pravdaže, otázka nasmerovaná niekde inde, ku kompetentným, ktorí k bezpečnostným otázkam, a tým k predídeniu škôd, zostali ľahostajní.

(sb/ČTK)