|
|||||||||||||||||
Štvrtok 5.Septembra 2002 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Občania dajú na názor OSNBoj proti terorizmu, hrozba útokov na Irak a ďalšie najaktuálnejšie svetové témy výrazne formujú vzťah občanov na celom svete proti USA. Väčšina Európanov je tak presvedčená, že Amerika si čiastočne sama môže za zničujúce teroristické útoky, ktoré otriasli New Yorkom a Washingtonom minulý rok 11. septembra. Tento poznatok vyplýva z prieskumu verejnej mienky, na ktorom sa zúčastnilo viac než 9000 Európanov i Američanov, a ktorého výsledky zverejnili v stredu v Londýne. Zúčastnení mali povedať, ako sa dívajú na svet rok po útokoch na USA. Až 55 percent Európanov si myslí, že k tragickým udalostiam prispela samotná zahraničná politika USA. Najvyššie percento tých, ktorí sú presvedčení, že Washington nesie na útokoch podiel viny, sa našlo vo Francúzsku - až 63 percent. Najmenej kritickí proti USA boli v tomto zmysle Taliani - tam sa vyjadrilo za spoluvinu Bieleho domu na útokoch 51 percent opýtaných. Dnes je však väčšina Európanov (59 percent) presvedčená, že správanie Spojených štátov v zahraničí od tragických útokov na ich krajinu je namierené najmä na ich vlastnú ochranu, než na niekdajšie presadzovanie vlastnej vôle vo svete. Hoci prieskum odhalil, že proti americkému prezidentovi Georgovi W. Bushovi a jeho zvládaniu zahraničnej politiky sú kritickejší Európania než Američania, pohľady oboch svetadielov na ostatný svet ako na celok sú v podstate podobné. Napriek správam o roztržke medzi európskymi vládami a americkou vládou náš prieskum našiel viac podobností než odlišností v tom, ako sa americká a európska verejnosť díva na svet z väčšej perspektívy, uviedol Craig Kennedy, prezident Nemeckého Marshallovho fondu USA (GMF), ktorý vykonal uvedený prieskum v spolupráci s americkou Chicagskou radou zahraničných vzťahov (CCFR). V súvislosti s dnes široko diskutovaným Irakom, kde Bushova vláda opakovane volá po potrebe zmeny režimu a oprávňuje ňou svoj zamýšľaný vojenský útok proti prezidentovi Saddámovi Husajnovi, sa európska i americká verejnosť vyjadrili podobným spôsobom. Európania i Američania podporujú vojenskú inváziu do Iraku na čele s USA, ale len pod podmienkou, že takáto operácia by mala medzinárodný súhlas a podporu. Len 20 percent Američanov si myslí, že USA by mali v prípade Iraku konať samostatne, zatiaľ čo 65 percent Američanov a 60 percent Európanov sa prihovára za intervenciu so súhlasom OSN a súčasnou podporou spojencov. Pri zvažovaní rozličných scenárov amerického útoku na Irak a otázke, či by podporili účasť ich krajiny na takejto akcii, u Európanov najviac zavážila prítomnosť alebo absencia mandátu OSN. Proti americkému útoku na Irak sa vyslovili tri štvrtiny Japoncov, pričom 69 percent je presvedčených, že Japonsko by prípadnú vojenskú operáciu USA nemalo podporiť. V telefonickom prieskume uskutočnenom v posledný augustový víkend 77 percent z 2127 opýtaných Japoncov jednoznačne odmietlo myšlienku americkej vojenskej kampane v Iraku. So zásahom by pritom súhlasilo 14 percent obyvateľov Japonska a 20 percent si myslí, že ich krajina by mala ponúknuť USA pomoc. Polovica opýtaných Japoncov sa domnieva, že takáto operácia zhorší bezpečnosť vo svete, 23 percent si myslí pravý opak. Takéto nálady obyvateľstva komplikujú situáciu japonskej vláde, ktorá skôr či neskôr bude musieť zaujať pevnejšie stanovisko voči tejto otázke, pričom bude musieť prihliadať aj na spojenectvo s USA. (TASR, by) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |