|
|||||||||||||||||
Piatok 6.Septembra 2002 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Bude hrach záchranou?Doba, počas ktorej budú PET fľaše a ďalšie plastové výrobky ležať na skládkach, by nemusela byť až tak hrôzostrašne dlhá. Vedci totiž zistili, že keby sa do plastu pridala jedna zo zložiek hrachového škrobu, plast by sa rozpadol oveľa rýchlejšie. Na tomto objave pracujú už niekoľko rokov a možno je už iba otázkou času, kedy sa ho dobrovoľne či pod ekologickým tlakom chopí obalový priemysel. Látkou v hrachovom škrobe, ktorá môže skrátiť životnosť PET fliaš až na tretinu, je amylóza. Má fyzikálnu štruktúru, ktorá sa veľmi dobre viaže so syntetickými polymérmi, objasňujú vedci. Vysvetľujú, že plast s prímesou hrachovej amylózy by sa rozpadol oveľa rýchlejšie, pretože prírodná zložka by rýchlejšie narušila jeho fyzikálnu štruktúru. Na myšlienku, že hrach bude možné pestovať i pre priemysel obalových hmôt, prišli vedci náhodou v období, keď sa ešte o túto plodinu zaujímali predovšetkým ako o krmivo. Asi pred pätnástimi rokmi sa vo svete podrobne skúmala fyzikálna a chemická štruktúra hrachového škrobu. Vtedy vedci prišli na to, že sa dobre viaže s plastami. Laik pri pohľade na hrachové polia väčšinou nepozná, že je medzi nimi nejaký rozdiel. Odborníci však rozlišujú hrach poľný s guľatými semenami a hrach dreňový so semenami zvraštenými. Oba typy hrachu majú i rôznu štruktúru škrobu a vedci už zistili, že so syntetickými polymérmi sa lepšie viaže amylóza hrachu dreňového. Ten sa však používa na konzervárenské účely a zberá sa už v zelenej zrelosti. Práve z toho vyplynul prvý veľký problém, pretože do výrobní plastických látok by sa musel voziť hrach celkom dozretý. Na každej väčšej zahraničnej konferencii týkajúcej sa širšieho využitia strukovín vždy pracuje sekcia zameraná na nepotravinárske využitie hrachu. Jednou z preberaných možností je práve výroba plastov. Vedci zdôrazňujú, že priemysel bude skôr či neskôr i donútený, aby vyrábal obaly, ktoré sa ľahko recyklujú alebo sa v prírode rýchlejšie rozložia. Ide teda o to, kto bude v tej rozhodujúcej chvíli s výskumom najďalej a bude môcť priemyslu niečo ponúknuť. Správy o pokusoch vyrábať obaly z prírodných materiálov sa šíria z celého sveta. Napríklad na poslednej olympiáde v Austrálii kuchári servírovali jedlo na miskách vyrobených zo škrobu. Vedci tvrdia, že hrach ešte stále nie je doceňovaný. Pripomínajú, že pokiaľ sa podarí uplatniť hrachový škrob i pri výrobe ekologickejších plastov, bude táto plodina hitom budúcnosti. (kab)
|
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |