Daň za náhradné pozemky

Starším manželom boli pridelené na obhospodarovanie náhradné pozemky vyčlenené z pôdneho fondu, ktoré boli užívané poľnohospodárskym družstvom. Manželia náhradné pozemky aj obhospodarovali. V priebehu polroka obidvaja manželia zomreli a ich právoplatnými dedičmi sa stali dcéra a syn. Správca dane z nehnuteľností daň z pozemkov za náhradné pozemky vyrubil dedičke (dcére po nebohých), ktorá pozemky užíva, i keď tieto pozemky neboli predmetom dedičského konania. Postupoval správca dane správne?

- Osobu daňovníka dane z pozemkov upravuje ustanovenie § 2 zákona SNR č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Na účely dane z nehnuteľností je pri určovaní daňovníka dane z pozemkov k 1. januáru zdaňovacieho obdobia rozhodujúci právny stav na správe katastra alebo v evidencii nehnuteľnosti a nie užívateľsky vzťah. Ak vzniknú pochybnosti v určovaní osoby daňovníka, vychádza sa z listu vlastníctva, na ktorom fyzická alebo právnická osoba je vedená buď ako vlastník, alebo ako nájomca v tých prípadoch, ak nájomné práva na pozemky trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. Ak na liste vlastníctva je na náhradné pozemky, ktoré boli vydané nebohým manželom vedené na správe katastra napríklad poľnohospodárske družstvo ako nájomca, toto družstvo je na zdaňovacie obdobie aj daňovníkom dane z pozemkov za tie pozemky, ktoré boli fyzickým osobám vyčlenené ako náhradné pozemky. Náhradné pozemky na obhospodarovanie boli nebohým manželom vydané podľa § 15 ods. 2 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a § 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov až do vykonania celkových pozemkových úprav.

Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti, ktoré smrťou fyzickej osoby nezanikajú a ktoré ani neprechádzajú na iné subjekty na základe osobitných zákonných ustanovení. Predmetom dedenia sú predovšetkým nehnuteľné a hnuteľné veci, ostatné vecné práva (napríklad práva a povinnosti z vecných bremien, osobné majetkové práva a záväzkové práva, pohľadávky a dlhy poručiteľa atď.) Dedičské právo je nerozlučne spojené s vlastníctvom poručiteľa, ktoré slúžilo nielen poručiteľovi, ale aj jeho rodine. Predmetný majetok zomrelého nadobúdajú predovšetkým tí, ktorí sú s ním v blízkom osobnom a citovom vzťahu, teda najmä členovia rodiny a ostatní blízki príbuzní. Na základe uvedeného náhradné pozemky nemôžu byť predmetom dedenia, pretože vlastníkom týchto pozemkov je iná osoba, ako tá, ktorej náhradné pozemky boli dočasne pridelené na obhospodarovanie do vykonania celkových pozemkových úprav. Dôkazom toho je spravidla osvedčenie o dedičstve, v ktorom sa parcely pridelené na obhospodarovanie ako náhradné pozemky nemôžu nachádzať. Pokiaľ sa vyrubuje daň z pozemkov za náhradné pozemky, ktoré obhospodarovali fyzické osoby, ktoré už nežijú, správca dane je povinný vychádzať z dokladov katastra, ako aj z osvedčenia o dedičstve.

Ak dvaja súrodenci dedením nadobudli nehnuteľnosť, môže každý z nich za svoj podiel platiť daň z nehnuteľností?

- Pri spoluvlastníctve nehnuteľností je každý spoluvlastník daňovníkom dane z nehnuteľností. Ak je pozemok, stavba alebo byt v spoluvlastníctve viacerých osôb, podľa súčasne platných daňových predpisov daňové povinnosti z dane z nehnuteľnosti platí každá fyzická alebo právnická osoba podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Fyzická alebo právnická osoba vystupuje pri všetkých úkonoch v daňovom konaní, ktoré správca dane vykonáva podľa ustanovení procesného zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Štátna rozpočtová organizácia je podľa ustanovení zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností oslobodená od dane z nehnuteľností pod podmienkou, že nehnuteľnosti nevyužíva na podnikateľskú, inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom. Ak poruší podmienku oslobodenia od dane, môže rozpočtová organizácia žiadať tie fyzické alebo právnické osoby, ktorým prenajala časť stavby o refundáciu zaplatenej dane z nehnuteľností, alebo to majú tieto osoby odmietnuť?

- Skutočnosť umiestnenia fyzických alebo právnických osôb v stavbách štátnych rozpočtových organizácií na základe nájomných zmlúv, nemá vplyv na prenos daňovej povinnosti na spomínané osoby. Zákaz prenosu daňovej povinnosti upravuje § 43 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, podľa ktorého dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné. Odmietnutie refundácie zaplatenej dane z nehnuteľností fyzickými osobami, ako aj právnickými osobami je správne. Ak je časť nehnuteľností, ktorá je podľa § 9 ods. 1 zákona č. 317/1992 Zb. oslobodená od dane zo stavieb prenajatá, poruší sa tým podmienka na oslobodenie od dane z nehnuteľností. V takýchto prípadoch je možnosť predpokladanú výšku dane z nehnuteľností zohľadniť iba vo výške nájomného v rámci nájomnej zmluvy. Daňovníkom je však rozpočtová organizácia, ktorá nemôže daňové povinnosti prenášať na iné osoby, prípadne žiadať o refundáciu daňovej povinnosti inú osobu, ako tú, ktorá je daňovníkom.

Dom je príležitostne obývaný

V obci, ktorá je blízko okresného mesta, som si kúpil rodinný dom, ktorý zatiaľ trvale neobývam. V krátkom čase sa tam chcem presťahovať, avšak správca dane mi za tento rodinný dom vyrubil už na rok 2002 daň zo stavieb ako za chatu na individuálnu rekreáciu z tohto dôvodu, že nemám zatiaľ v tejto obci trvalý pobyt. Môže správca dane na účely dane z nehnuteľností zmeniť charakter stavby?

- Zdaňovanie stavieb daňou zo stavieb je upravené zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, pričom členenie stavieb upravuje ustanovenie § 8 zákona o dani z nehnuteľností. Podľa druhu stavieb a ich využitia sú v § 11 tohto zákona určené aj príslušné sadzby dane zo stavieb. Podľa § 43b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z. rodinný dom je budova určená predovšetkým na bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Stavbami na individuálnu rekreáciu sú rekreačné chaty v krajine, rekreačné chaty v zastavanom území vidieckeho sídelného útvaru a záhradkárske chaty. Z hľadiska daňových povinností je pri uvedených stavbách rozdiel v daňovej sadzbe. Správcovia daní nie sú zákonom splnomocnení meniť charakter stavieb na účely zdanenia daňou z nehnuteľností, ak nebola povolená príslušným stavebným úradom zmena účelu užívania.

Pri zdaňovaní stavieb, teda určovaní sadzby dane zo stavieb, nie je správca dane zákonom splnomocnený rozlišovať daňovníkov dane zo stavieb na osoby s trvalým pobytom a osoby s prechodným pobytom v obci. Rodinné domy, ktoré nie sú trvale obývané a slúžia na prechodné rekreačné účely, sa môžu považovať a zdaňovať ako chaty na individuálnu rekreáciu iba v tom prípade, ak ako obytné stavby vidieckeho rázu, ktoré sú súčasťou vidieckeho osídlenia, boli upravené na rekreačné chalupy, ktoré boli vyňaté z bytového fondu a pri ktorých bola povolená zmena účelu užívania. Podľa ustanovení zákona o dani z nehnuteľností je na určenie základu dane zo stavieb rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a na zmeny, ktoré nastanú počas roka sa neprihliada. To znamená, že ak rodinný dom, ktorý nie je zatiaľ trvale obývaný, bol v katastri nehnuteľností vedený k 1. 1. zdaňovacieho obdobia ako rodinný dom a nebol vyňatý z bytového fondu, zdaňuje sa sadzbou dane, ktorá je určená v § 11 ods. l písm. a) zákona o dani z nehnuteľností.

Vlastníkom bytového domu postaveného do roku 1948 s prevahou nájomných bytov k 1. januáru 1993 bola právnická osoba. V roku 2001 bola na základe kúpno-predajnej zmluvy vykonaná zmena vlastníckeho práva a súčasne bol vykonaný aj vklad do katastra nehnuteľností v dôsledku čoho novým vlastníkom tohto bytového domu sa stala fyzická osoba. Môže si táto fyzická osoba od 1. 1. 2002 uplatňovať každoročne po obdobie desať rokov nárok na oslobodenie od dane zo stavieb podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností alebo podmienkou oslobodenia je skutočnosť, že fyzická osoba musela byť vlastníkom tejto nehnuteľnosti k 1. 1. 1993?

- Oslobodenie od dane zo stavieb podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností sa vzťahuje iba na nájomné domy postavené do roku 1948, ktoré boli vo vlastníctve fyzických osôb k 1. januáru 1993, keď zákon o dani z nehnuteľností nadobudol účinnosť. Túto skutočnosť upravuje aj ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky MF SR č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Podľa citovanej vyhlášky, ak podmienky na oslobodenie od dane zo stavieb podľa § 9 ods. 1 písm. h) až i) zákona č. 317/1992 Zb. vznikli pred 1. januárom 1993, počítajú sa lehoty odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. To znamená, že keď fyzická osoba nájomný dom postavený do roku 1948 s prevahou nájomných bytov odkúpila od právnickej osoby v priebehu roku 2001, takáto stavba nespĺňa podmienku oslobodenia podľa zákona o dani z nehnuteľností.