Predmetom špekulácií

Téma kľúčových úrokových sadzieb svetových centrálnych bánk je vďačným objektom špekulácií. Osobitne to platí v súčasnej situácii globálnej ekonomiky, keď predpovedané oživenie hospodárstva Spojených štátov a eurozóny sa nedostavuje vôbec v takej miere, ako sa pôvodne očakávalo. A práve v takýchto chvíľach môže zmena kľúčových sadzieb centrálnou bankou vyvolať prudké reakcie či už na kapitálových, devízových, dlhopisových alebo komoditných trhoch. Čo je asi ešte dôležitejšie, môže tiež opäť naštartovať stagnujúce oživenie

Nie je to tak dávno, čo vo finančných kruhoch prepukli špekulácie o možnom znížení kľúčových sadzieb americkou centrálnou bankou FED. Tá však takéto úvahy na svojom poslednom zasadaní jednoznačne odmietla s odôvodnením, že úroveň sadzieb, nachádzajúca sa na štyridsaťročnom minime, je dostatočne nízka. Najnovšie sa obdobné špekulácie začínajú šíriť aj na margo Európskej centrálnej banky. Hospodárska situácia v eurozóne, ktorá sa na rozdiel od Spojených štátov vyhla recesii, je síce lepšia než v USA, miera oživenia však klesá aj tu.

Smelé odhady

Do kruhu špekulantov predpovedajúcich zníženie kľúčových sadzieb ECB sa zaradil aj hlavný ekonóm Deutsche Bank Norbert Walter. Podľa nemeckého odborníka bude hlavná úroková miera v Európskej menovej únii, na začiatku budúceho roka, pod hranicou dvoch percent. Vzhľadom na súčasnú úroveň sadzieb, nachádzajúcich sa na 3,25 percenta a doterajšiu nevôľu Európskej centrálnej banky výraznejšie znižovať úroveň sadzieb, je toto tvrdenie viac než odvážne. Ekonóm Deutsche Bank odôvodňuje svoje odhady hroziacou defláciou, ktorá už niekoľko rokov sužuje Japonsko a bráni mu v implementácii štrukturálnych reforiem potrebných na riešenie problémov finančného sektora. Pravdepodobnosť deflácie pritom N. Walter odhaduje v pomere 1 ku 3. Ohrozenie konjunktúry svetovej ekonomiky predstavuje kombinácia faktorov. Je medzi nimi hrozba novej vojny proti Iraku, kríza v Argentíne a Brazílii, strata dôvery finančných trhov oproti podnikovej sfére po škandáloch Enronu a WorldComu.

Druhá alternatíva

Norbert Walter sa domnieva, že úroková miera ECB je najmenej o jedno percento vyššia, než by mohla byť. Ekonóm predpokladá, že k prvému poklesu úrokov ECB dôjde približne o mesiac, v období jesenného zasadnutia Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Finančné trhy po silných kurzových stratách v posledných dňoch na akciových trhoch uvažujú nad možnosťou zníženia hlavných úrokov ECB už v blízkej budúcnosti. Podľa iných analytikov by však malé zníženie úrokov (na 3 %) mohlo prísť do úvahy až niekedy v januári budúceho roka.

Vyhlásenia N. Waltera sú pritom v ostrom kontraste k vyjadreniu viceprezidenta Bundesbanky J. Starka, ktorý pohrozil krajinám EMÚ presne opačným krokom. K zvýšeniu kľúčových sadzieb by ECB podľa J. Starka mohla pristúpiť v prípade, že niektorí členovia by nedodržali rozpočtové pravidlá stanovené v Pakte stability a rastu.

Peter Machala