SVETU SPOLUPRÁCA

Nepotrvá dlho, a napriek parlamentným voľbám zavŕši Ján Figeľ, ako jeden z mála slovenských politikov, svoje poslanie hlavného vyjednávača SR pre EÚ. Až po pražskom summite NATO bude síce jasné, či sa naplní strategický cieľ a bude úspešným vyjednávačom pre modernú a novú históriu SR. A tak je namieste aj bilancovanie.

Hd: Pokúste sa priblížiť hlavné pozitívne aj negatívne až neuralgické momenty vášho takmer štvorročného mandátu.

J. Figeľ: Boli to náročné štyri roky. Mám zdedenú tendenciu po nebohom otcovi brať si veľa na plecia. V tomto období to bola práca štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí so spoluzodpovednosťou za bilaterálne vzťahy SR s euroatlantickými krajinami - od USA cez Európu až po Rusko, za bezpečnostnú politiku vo vzťahu k NATO - osobitne za vládny výbor PRENAME a za integračný proces do EÚ ako hlavný vyjednávač. A v poslednom roku k tomu pribudla aj účasť v Konvente o budúcnosti Európy. Vždy som tieto témy vnímal ako spojené, súvisiace. Jadrom úsilia i mojej práce však, samozrejme, bola európska integrácia. Nemá pre Slovensko zmysluplnú alternatívu a zároveň je jednou časťou nášho transformačného procesu, ale aj katalyzátorom našich regionálnych vzťahov v strednej Európe. Za najdôležitejšie momenty z hľadiska vyjednávania s EÚ považujem viacero období a rozhodnutí. Bol to november 1998, keď sme ako jedinečný nástroj od Európskej komisie získali pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorej som spolu s Francoisom Lamoreuxom spolupredsedal. Počas práce do septembra 1999 prijala veľa odporúčaní pre vládu, ktoré nám pomohli dynamizovať vzťahy s úniou, obnoviť dôveru, splniť politické kritériá a v decembri v Helsinkách získať pozvanie na rokovania. Druhým dôležitým momentom bolo stanoviť obsahovú a časovú stratégiu nášho prístupového procesu. Keďže sme meškali v rokovaniach za susedmi dva roky, snažili sme sa maximálne poučiť z ich pozitívnych i negatívnych skúseností. Výsledkom bolo stanovenie negociovateľných požiadaviek na prechodné obdobia v siedmich kapitolách a časový harmonogram, podľa ktorého sme chceli otvoriť polovicu kapitol v prvom roku, zostávajúce v druhom roku a uzavrieť rokovania do konca roku 2002 s referenčným dátumom vstupu 1. 1. 2004. Dnešný stav potvrdzuje realizmus našich postupov vedených národnoštátnymi záujmami aj ambíciou vstupovať do únie spolu so susednými krajinami, čo najlepšie pripravení a za výhodných či prijateľných podmienok. Dôležitým tretím momentom negociácií bude povolebná kontinuita a úspešný finiš koncom roka. K problémovým stránkam by som zaradil častý jav rezortizmu na Slovensku, pomalosť pri vytváraní fungujúcich štruktúr pre integračnú prípravu, obmedzenú schopnosť čerpať predvstupovú pomoc zo zdrojov únie. Negociácie doma - pri príprave oficiálnej pozície - boli často tou zložitejšou časťou procesu než rokovania so štátmi únie.

Hd: Do poslednej bodky za nateraz otvorenými kapitolami je ešte niekoľko mesiacov. Každá prezieravá vláda by nechala v takomto prípade hlavného vyjednávača na pozícii, aby vec dokončil. Stane sa tak? Môžu nastať komplikácie pri uzatváraní otvorených kapitol, najmä čo sa týka poľnohospodárstva?

J. Figeľ: Tých zostávajúcich 10 % kapitol - tri z tridsiatich - znamená podstatný objem finančných tokov medzi nami a Bruselom po vstupe. Pôjde o veľmi dôležité i zložité rokovania. Hospodársku súťaž zvládneme možno ešte v septembri. Ale poľnohospodárstvo a rozpočet asi až v decembri. Nie však za každú cenu. Predpokladom pre dohodu je obojstranne dobrý výsledok. O citlivosti poľnohospodárskych priamych platieb svedčí napríklad aj to, že sa pätnástka nebola schopná dohodnúť ani medzi sebou. Ocitneme sa pod tlakom času na oboch stranách. Únia čaká na výsledok nemeckých volieb. Základom pre dobré riešenie je vždy pozitívna politická vôľa. Ak prevládne konštruktívny a realistický prístup na obidvoch stranách, dohoda sa nájde. Kandidátske štáty by mali spolupracovať medzi sebou čo najviac. Je to v ich záujme, osobitne pri zásadných otázkach.

Z hľadiska Slovenska bude dôležité, aby výsledky parlamentných volieb náš prístupový proces nespochybnili, ale naopak, potvrdili. Negociačný tím by tak mohol zavŕšiť svoju prácu. O mňa nejde, dôležité je, aby štát mal dobrého vyjednávača, ktorý bude mať dôveru doma i vonku a ktorého rozhodujúcim odpočtom budú výsledky, nie reči.

Hd: Ako hodnotíte svoje pôsobenie a spojenie technického vzdelania s diplomatickým umením? Čo ďalej? Politika? Koniec koncov ste podpredsedom KDH pre zahraničnú politiku a kandidujete na poslanecký mandát v tohtoročných voľbách. Ako vôbec vnímate nadchádzajúce voľby, pozíciu KDH a jeho výsledok z hľadiska účasti na budúcej vládnej koalícii?

J. Figeľ: Každý typ vzdelania má svoj prínos pre človeka, spoločnosť a reálny vývoj. Meradlom je prax a jej výsledky. Z tohto hľadiska bolo využitie širšieho portfólia poznania a skúseností prínosom. Život ukáže, čo ďalej. O prácu či zamestnanie sa nebojím, aj keby som nebol v politike. Kandidujem však v parlamentných voľbách, takže odpoveď súvisí s ich výsledkom. Som presvedčený, že KDH bude zohrávať dôležitú úlohu v slovenskom politickom živote. Chceme aj svojím úsilím a zodpovednosťou podporiť stabilný a progresívny vývoj v našej krajine aj po septembri. Slovensko má potenciál na kontinuitu v dôveryhodnej zahraničnej politike, ale aj na vyššiu dynamiku v hospodárskom, sociálnom a regionálnom rozvoji. My to akcentujeme cez podporu mladým a rodinám, cez ďalšie znižovanie daní, ale aj odvodov a cez zlepšovanie bezpečnosti a zákonnosti. A to všetko v rámci euroatlantickej perspektívy a silnejšieho postavenia pre Slovensko a jeho občanov.

Hd: Čo považujete dnes vy, ako všeobecne uznávaný politik - a bez akýchkoľvek odrenín na imidži - za podstatné v doterajšom procese celoeurópskej integrácie? Ako vnímať jej výhodnosť a zároveň jej nevyhnutnosť v záujme bezpečnosti celej Európy?

J. Figeľ: S integráciou je to asi ako s demokraciou. Nie je ideálna, ale nič lepšieho nemáme. Je dobré, že sa dnes môžeme pripojiť k spoločenstvu, ktoré má za sebou polstoročie vývoja. Prinieslo svojim členom pokoj, spoluprácu a rozvoj a svetovému okoliu nádej. Nádej, že Európa už nebude zdrojom svetových vojen a totalitných režimov. Toto je nesmierny prínos, ktorý vyrástol zo Schumanovho plánu. A pre postkomunistické ekonomiky je to priestor rozvoja a rastu. Samozrejme, viac pre schopných a pripravených. Zjednotená Európa sa stáva silnejším aktérom v globálnych otázkach. Nemôže však zostať obrom na hlinených nohách. Potrebuje efektívnejšiu bezpečnostnú a obrannú politiku, ale aj prehĺbenie spolupráce v záležitostiach vnútra a justície. Keby integrácia nebola výhodná, nebolo by sa spoločenstvo šiestich rozrástlo na pätnástich a za dva roky zrejme na úniu 25 štátov! Neboli by sa s veľkým a bohatým Nemeckom či Francúzskom spájali menšie a chudobnejšie krajiny. Rozhodujúcimi faktormi sú však nové možnosti a výhody, ktoré spoločná Európa, jej jednotný trh i spoločná mena svojim členom a občanom poskytujú. Akáže by to bola spoločná Európa, keby v nej chýbalo Slovensko, jej geografický stred? Som presvedčený, že aj vďaka integrácii by sa Slovensko malo stať geopolitickým, ekonomickým a kultúrnym centrom Európy, ktoré je aktívne, otvorené a intenzívne kooperujúce s veľkým priestorom. Pre spoločný aj svoj vlastný prospech. Máme pre to danosti a potenciál.

Hd: Čo môže podľa vás zmeniť na integrácii vnútorná reforma EÚ alebo odmietnutie jej rozšírenia niektorou z členských krajín?

J. Figeľ: Zablokovanie rozšírenia by na istý čas poškodilo nielen kandidátom, ale aj samotnej únii. Ovplyvnilo by totiž vnútornú atmosféru v spoločenstve, ich vzájomnú dôveru, dynamiku reforiem, možno aj hodnotu spoločnej meny euro. Rozšírenie EÚ je však nezvratným procesom. Je odpoveďou na pád železnej opony, je paralelou so zjednoteným Nemeckom, je definitívnym prekonaním rozdelenia v Európe. Toto bude najväčšou zmenou fungovania EÚ. Aj preto, ale nielen preto potrebuje EÚ zásadné reformy, ktoré ju urobia efektívnejšou v dosahovaní cieľov a vo využívaní zdrojov, demokratickejšou a legitímnejšou pri prijímaní rozhodnutí. O týchto reformách diskutuje Konvent o budúcnosti Európy, ktorého som členom za vládu SR. Do júna budúceho roka by mal prijať odporúčania pre potrebné reformy únie tak, aby o nich mohla rozhodnúť medzivládna konferencia, ktorá sa začne v roku 2004. Pre nás je dôležité, aby už všetky ďalšie dôležité reformy sa diali za našej účasti. Teda, aby to boli už „reformy o nás - s nami, nie o nás - bez nás“. Aj z tohto politického hľadiska, ako aj z ekonomického, jednoznačne platí „nestačí do únie vstúpiť, treba v nej aj obstồ. A to znamená obhájiť a rozvinúť naše oprávnené záujmy, ktorých stále väčšiu časť tvoria spoločné európske záujmy. Únia však nebude ani superštátom, ani voľným zväzkom štátov. Je to spoločenstvo sui generis, a takým aj zostane. Nikto nezadefinuje finalitu jej podoby, ale dôležitým bude vždy jej vnútorný charakter a smer vývoja.

Peter Kasalovský

(Štátny tajomník MZV SR a zároveň hlavný vyjednávač SR pre EÚ J. Figeľ je nominovaný na výročnú cenu Zlatý biatec 2002)