Berú od nás nohy na plecia

Stačí si otvoriť noviny, ktoré prejdú rukami väčšiny pracovníkov v zdravotníctve a doslova nás zasypú ponuky našich českých susedov, ktorí by radi prijali do práce našich lekárov, sestry, záchranárov, rehabilitačných pracovníkov, ale aj lekárnikov. V ďalších masmédiách zasa inzerujú agentúry, ktoré chcú prácu našim odborníkom sprostredkovať v zahraničí. No nevyzerá to tak, že by to našu riadiacu garnitúru nejako veľmi trápilo, hoci takýto výrazný odlev mozgov môže spôsobiť dezolátny stav na niektorých pracoviskách. Už teraz chýbajú sestry v operačných sálach, ale i na ďalších miestach. Zahraničie má v prvom rade záujem o vysokošpecializovaných pracovníkov, ktorých vzdelanie stálo nemalé peniaze. Je len otázkou času kedy sa odchod lekárov a ďalšieho zdravotníckeho personálu dotkne aj pacientov. K našim západným susedom odchádza pracovať i čoraz viac absolventov medicíny, mladí lekári neodchádzajú len z ekonomických dôvodov. Je za tým aj naša legislatíva, ktorá sa podpisuje pod zložitejšie získavanie atestácie ako v Českej republike. U nás je i problematické uplatňovanie vo zvolených odboroch. V tejto súvislosti nie sú však zanedbateľné ani sumy, ktoré sa dávajú u nás na vzdelávanie. Kým sa priemerné ročné výdavky na jedného študenta vysokej školy pohybujú okolo 55-tisíc Sk, u študenta medicíny je to až 80-tisíc Sk. Za šesť rokov tak do jedného študenta

investuje štát

takmer pol milióna Sk. Treba však vedieť, že naše nemocnice nemôžu prijať všetkých absolventov Lekárskych fakúlt, no lekári nie sú jediní. Na Slovensku zaznamenávame dlhoročný odlev zdravotných sestier, začalo sa to po roku 1989, keď sa otvorili hranice a naše sestry hromadne odchádzali najmä do Rakúska. Odvtedy sa odchod sestier za lepšie platenou prácou nezastavil. Za najväčšie problémy je u nás považovaná ich ekonomická nedocenenosť, ale aj prístup k nim. Z predstavenstva tejto stavovskej organizácie zhodnotili situáciu jednoznačne. Aká je politika voči tomuto stavu, taký je výsledok. Nadmerná práca za mizerný plat, z ktorého je ťažké vyžiť, na záujme o túto profesiu v našich podmienkach určite nepridá. Spomínané odbory však nie sú jediné, kde sme v mnohých prípadoch zbytočne investovali do vzdelania. V podobnom či

ešte horšom

postavení je náš výskum, hoci nedocenením vedy a vedeckých pracovníkov v medicínskej oblasti sa pripravujeme o možnosť zachrániť životy. Priemerne inteligentný človek bez problémov prijíma fakt, že vedecký výskum a práca v ňom má pre ľudstvo nepredstaviteľný význam. Aj s ľuďmi, ktorí v tejto oblasti pracujú. V civilizovaných krajinách poznajú ich hodnotu, ale i cenu nových poznatkov. U nás je k tejto problematike postoj osobitný. Vzhľadom na biedne finančné ohodnotenie profesií vo výskume, zabezpečenie mladých pracovníkov zostáva minimálne. Ostávajú nám totiž na zahraničných pracoviskách po tom, čo sme do nich u nás investovali do vzdelania a špeciálnej prípravy hneď po získaní vedeckých hodností. No najväčším mínusom je, že sa stenčuje základňa školiteľov a v budúcnosti nebude mať kto mladých expertov pripravovať. Aj generačná medzera nám narastá,

vedecký dorast

jednoducho prestáva existovať pre finančné zabezpečenie. Postoj odborníkov zo zdravotníckeho či z výskumného sveta je pochopiteľný. Zo svojich platov by si tu ťažko kúpili byt či zabezpečili svojej rodine život na dôstojnej úrovni. Len ten, kto sa usiloval vyžiť v týchto profesiách iba zo svojho platu vie, o aký vopred prehratý boj ide. No v konečnom dôsledku nám zostáva nezodpovedaná jedna dôležitá otázka, čo zostane v takomto systéme nám a najmä našim pacientom?

Ľudmila Koníková