Posilní lobovanie arabský hlas?

Šéf Arabsko-amerického inštitútu so sídlom vo Washingtone James Zogby navrhol arabským ministrom zahraničných vecí, aby sa v USA sformovala arabská loby. Na schôdzke šéfov diplomacie arabských krajín v egyptskej Káhire Zogby načrtol víziu nátlakovej skupiny, ktorá by mala za cieľ obhajovať práva Arabov v USA a v zahraničí, zvlášť po udalostiach z minuloročného 11. septembra. Loby má pomáhať presadzovať arabské politické iniciatívy, akou bol napríklad saudskoarabský mierový plán pre Blízky východ, ktorý schválil v marci arabský summit v libanonskom Bejrúte, avšak dnes z neho zostal len „mŕtvy papier“. Aby mal vo svete „arabský hlas väčší vplyv“, mienia účastníci schôdzky v máji budúceho roka usporiadať v USA osobitnú konferenciu.

Arabskí politici zatiaľ na návrh nereagovali, keďže sa v prvom rade zameriavajú na najaktuálnejšiu globálnu otázku - možným útokom USA na Irak. Takáto akcia by podľa generálneho tajomníka Ligy arabských štátov (LAŠ) Amra Músu spôsobila na Blízkom východe peklo. „LAŠ bude pokračovať vo svojej práci s cieľom zabrániť vojenskej konfrontácii alebo akcii, ktorá by otvorila brány pekla na Blízkom východe,“ vyhlásil Músá po včerajšom stretnutí arabských ministrov zahraničných vecí v Káhire.

Rozhovory s Čínou

Ozývajú sa aj ďalšie krajiny. Čína, stály člen Bezpečnostnej rady OSN, diskutuje s USA o plánoch na útok proti Iraku, informovalo včera čínske ministerstvo zahraničných vecí. „Spojené štáty sa v tejto otázke skontaktovali s Čínou. Obe strany spolu diskutujú,“ uviedol hovorca ministerstva. Hovorca zopakoval oficiálne stanovisko, že Čína je proti použitiu sily voči Iraku, ale zároveň vyzýva Bagdad na obnovenie spolupráce so zbrojnými inšpektormi OSN. „Otázka Iraku by mala byť vyriešená politickou cestou v súlade s patričnými rezolúciami OSN,“ uviedol.

Austrália je tradične jednoznačnejšia. Spravodajské informácie dostatočne dokazujú, že Irak zhromažďuje zbrane hromadného ničenia, vyhlásil včera austrálsky premiér John Howard. Austrália je podľa neho ochotná pripojiť sa k USA pri vojenskom údere na irackého prezidenta Saddáma Husajna, ak bude potrebné pristúpiť k akcii. Howard sa však stále nevzdáva nádeje na diplomatické vyriešenie krízy.

Súhlas Kongresu

Na druhej strane prichádzajú aj zmierlivejšie hlasy. Čelný predstaviteľ vlády britského premiéra Tonyho Blaira, bývalý minister zahraničných vecí Robin Cook, včera povedal, že akcia proti Iraku bezprostredne nehrozí a nie je nevyhnutná, napriek narýchlo zvolanému víkendovému americko-britskému „vojnovému summitu“. Americký prezident George W. Bush pritom v stredu uviedol, že sa bude snažiť získať súhlas Kongresu na „čokoľvek potrebné“ proti irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi vrátane využitia vojnového zásahu. Predseda Snemovne reprezentantov Kongresu USA Dennis Hastert uviedol, že Kongres by mal ešte do novembrových volieb hlasovať o otázke Iraku. Zároveň dodal, že táto otázka sa stala takmer hlavnou témou kampane zameranej na získanie kontroly v Senáte a Snemovni reprezentantov.

Koniec diskusie

Analytici sa domnievajú, že prezident Bushtak sa po týždňoch verejných diskusií so svojimi najvyššími poradcami na tému ako konfrontovať Irak v otázke zbraní masového ničenia, rozhodol debatu uzavrieť. Ešte stále však nie je známe, ktorá strana vyhrala. Či jastraby na čele s viceprezidentom Dickom Cheneym a ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom, ktorí presadzujú, že USA by do toho mali ísť aj samy, ak to bude nevyhnutné, a násilne zvrhnúť irackého prezidenta Saddáma Husajna, bez ohľadu na to, či USA budú alebo nebudú mať medzinárodnú podporu. Alebo či prevahu v diskusii získala umiernená strana pod vedením ministra zahraničných vecí Colina Powella a niekoľkých dôverníkov Busha seniora. Podľa nich by Spojené štáty mali získať podporu spojencov a dokonca aj OSN, ktorá dodá dôraz ich diplomatickému rokovaniu, skôr ako pristúpia k vojenskej akcii.

(TASR, by)