Každý hlas dobrý

Peter Kasalovský

Jedenásťkrát sa vyspíte a bude prvý volebný deň. Po štyroch rokoch bude opäť ten najdôležitejší deň pre politické strany. Až do volebného moratória potrvá ľúty, ale v porovnaní s minulosťou relatívne pokojný boj o občana s volebným právom. Z aktuálnych prieskumov volebných preferencií by bol logický záver, že sa sústreďuje na taký pol milióna nerozhodnutých voličov. Z viacerých strán sa šíria zvesti aj o vytrvalom presvedčovaní tých rozhodnutých voličov v reštauračných a iných zariadeniach. Neprekvapuje to, keďže viaceré z takmer 30-členného peletónu strán, hnutí a straničiek sú priam v príbuzenskom vzťahu.

Programové línie strán sú známe v neveľmi ostrých kontúrach z verejných vystúpení, plagátov, letákov, a najmä z bilbórdov, ktorých počet by už stačil na vyhlásenie „stavu ohrozenia“. A možno sú známe aj z osobných stretnutí ich kandidátov na miesto v parlamente, ale aj straníckych aktivistov s možnými voličmi. Viaceré strany považujú práve tieto stretnutia za základ úspešnosti v parlamentných voľbách, aj keď niektoré počtami svojich sympatizantov skôr pripomínajú rodinný klan či väčšiu rodinu. A predsa viaceré sa nechcú vyrovnať s tým, že volebné preferencie ich odsudzujú do mimoparlamentnej pozície.

Volebná účasť by nemala klesnúť pod sedemdesiat percent, ale nevylučujeme nižšie číslo, keďže výsledok volieb sa javí už dávnejšie ako jasný, ba jednoznačný. Pred časom taká jasnosť zmiatla francúzskych voličov v prezidentských voľbách. Na rozdiel od nich však nemáme možnosť reparátu v ďalšom kole. Takže o volebnej účasti bude rozhodovať jednak stranícka disciplína, ktorá je najsilnejšou v HZDS-ĽS, SMK, KDH a podľa všetkého aj v HZD, ktorému ide o potvrdenie svojho brejku a vôbec prvé víťazstvo v myslenom grandslame, ale aj neveľmi šľachtený pocit občianskej dôležitosti či skôr zodpovednosti.

Či sa ďalšie strany poučili z vlaňajších volieb do krajských samospráv, ktoré mali hanebne nízku účasť voličov, to zistíme práve o jedenásť dní. Aj v našich pomeroch by bolo najlepšie z hľadiska zabezpečenia aspoň trojštvrtinovej volebnej účasti hlasovacie tlačidlo priamo v byte alebo nedemokratický zákon o povinnosti voliť. Našťastie, ani jedna z týchto možností nie je reálnou, a my verme, že do volebných miestností sa vyberie aspoň tých sedemdesiat percent voličov. Nie preto, že by boli práve tieto voľby dôležitejšie ako všetky predchádzajúce, ale preto, aby sme si potvrdili, že chceme demokratický

Pamätníci potvrdia, že trebárs na ligový futbal chodilo v Bratislave desaťtisíc a viac fanúšikov. Dnešné divácke maximá by boli kedysi takmer minimom. Je však fakt, že na kvalitnú hru príde aj dnes dosť divákov, čo časť politikov pochopila. Predovšetkým z HZDS-ĽS, Smeru, ANO, KDH, HZD, ale aj z menších strán. Máme správy z dôveryhodných zdrojov, ale aj vlastnú skúsenosť, že nemálo občanov na stretnutia s kandidátmi na poslancov prišlo nie pre zábavu a občerstvenie, ale pre to, aby sa presvedčili, či chápu ich nespokojnosť a či okrem pekných slov majú predstavu o riešení problémov.

V tohtoročnej predvolebnej kampani sa popri neférových akciách, napríklad prelepovaním bilbórdov a plagátov materiálom SNS A. Malíkovej, objavuje ako nóvum snaha vyhľadávať voličov. Komunikovať s nimi a nekŕmiť - nedusiť ich heslami, ale ponúknuť im to, čo je za nimi. Nie je to ľahké a nemálo politikov bolo sfúknutých priam ako tie sviece. Lebo tárali či skôr balamutili svojich poslucháčov. Boli aj také vidiecke a malomestské mítingy, na ktoré prišlo jednej strane z tých preferenčne rovnocenných až dvadsať a konkurenčnej tisíc ľudí. Akoby bolo viac tých občanov, ktorí rozmýšľajú o tom, komu dať svoj hlas.

Každý hlas dobrý, to si uvedomujú všetci stranícki lídri, lebo cítia za sebou dych konkurencie. O dvanásť-trinásť dní sa dozvieme, či dobiehali v skupine s doterajšími rozdielmi alebo sa jedna-dve-tri strany dostali do cieľa s výraznejším náskokom. Volebný zápas sa blíži k záveru a už dnes je takmer isté, že bol kultúrnejší ako ten predchádzajúci. Pikantnejší bol o to, že o jeho výsledku nerozhoduje, či vstúpiť alebo nevstúpiť niekam, keďže všetky strany sú v tom zajedno, ale to, ako lepšie organizovať domáci život a riešiť nakopené - vytrvalé zakrývané, resp. bagatelizované problémy najširších vrstiev občanov.

Peter Kasalovský