Otáznikov neubúda, skôr pribúda

Legislatíva okolo PET fliaš nás úspešne posúva do boja o svetový primát

Slovenská legislatíva v oblasti plastového odpadu zrejme vytrvalo túži minimálne po európskom primáte. Predčasom sme mali v legislatíve uzákonený, ako prví a jediní na svete, totálny zákaz PVC. Ten však našťastie nemal dlhé trvanie a po veľkom úsilí tento zákaz v Zákone o odpadoch zrušili. Minulý rok priniesol ďalší pokus o primát či o popredné miesto v európskej (aj svetovej) ekologickej legislatíve - zálohovanie vratných, ale opakovane nepoužiteľných PET nápojových fliaš. Od spustenia mechanizmu zálohovania fliaš od 1. januára sa našťastie upustilo a podľa ministerstva životného prostredia sa má realizovať až od 1. 10. 2003. Dôvodom vraj bola nepripravenosť systému zálohovania a zberu. Je však toto ten hlavný a podstatný dôvod? Pri hlbšom pohľade na vec sa zdá, že ani nie. Problematika

PET fliaš

je už dlhší čas predmetom rôznych diskusií, výmeny názorov, ale i ostrých konfliktov. Z čoho to všetko pramení? PET ako obalový materiál v podobe fliaš je najdynamickejšie sa rozvíjajúci obal. V 90. rokoch zažil, podobne ako vo svete i u nás, nebývalý nárast spotreby. V súčasnosti u nás už vari len s výnimkou mlieka a slovenského piva sa do PET fliaš balia všetky druhy nápojov, dokonca na slovenský trh sa dostáva zo zahraničia i takto balené pivo. PET fľaše získali veľkú obľubu u producentov nápojov. Tí dostanú čisté, sterilné fľaše, naplnia ich a po expedícií tovaru sa o ich osud ďalej nezaujímajú. Žiadne náklady na zvoz vratných fliaš, na mytie vratných fliaš atď. Spočiatku boli spokojní aj zákazníci, či už v obchode alebo priami konzumenti. Obchodníci nápoj predali a mali po starostiach s výkupom vratných fliaš, nepotrebovali skladové priestory, pracovníka do výkupu. Spokojnosť konzumentov sa však pomaly znižovala. Nad výhodou v podobe ľahkej, nerozbitnej fľaše začínalo čoraz viac prevyšovať vedomie, že

s nápojom zaplatia

aj fľašu (a nemálo) a tá potom putuje do odpadu. A tu sa začína vážny ekologický problém, ktorý zrejme viedol k prijatiu legislatívnej úpravy. Jej cieľom o. i. je i postupné znižovanie odpadu z PET fliaš. Vážnosť ekologického problému je i v tom, že odpad z PET fliaš každoročne hrozivo narastá, fľaše sú ľahké, ale majú veľký objem a nekončia len v smetných nádobách, ale nájdeme ich prakticky všade. Navyše sú v prírode prakticky nezničiteľné. Z tohto pohľadu je stanovisko a prístup ekologických aktivistov plne pochopiteľné - ak to nejde inak, tak legislatívnym zásahom dosiahnuť nápravu. Fľaše sa budú zálohovať, občan

ich vráti späť

do obchodu a tým zníži „svoj komunálny“ odpad, čím ušetrí na poplatkoch. Občan však teda pri nákupe nápoja zaplatí za cenu fľaše, za príspevok do Recyklačného fondu a zálohu. Pri odovzdaní fľaše sa mu vráti záloha. Príde i k úspore na poplatkoch za odvoz? Na veľkých sídliskách a pri súčasnom systéme zvozu je odpoveď prinajmenšom diskutabilná. Ale každopádne vrátením fliaš do obchodu sa ich podiel v kontajneroch zníži. Zatiaľ môžu byť spokojní ekologickí aktivisti aj občan, konzument. Aký však môže byť pohľad obchodu? Pri predaji nápoja zinkasuje zálohu, tú by však mal použiť na spätný výkup fliaš. Ale čo v prípade, ak vykúpi viac než predá? Fľaše vykúpi, podľa vyhlášky MŽP SR však fľaša musí byť v pôvodnom tvare a neporušená (nestlačená) a musí (pravdepodobne) zabezpečiť ich triedenie, ale hlavne skládkovanie. To si vyžiada ešte nemalé priestory. Podľa vyhlášky MŽP SR však obchod nemusí vykúpiť fľašu, ak nemá rovnakú v ponuke. Aká je však definícia „rovnakᓠfľaša: V čom rovnaká - v tvare, farbe, rozmeroch? Nie je dnes zriedkavosťou, že i plniči a producenti nápojov používajú pre

svoje nápoje

často rozdielne fľaše. Tu už môže nastať problém u spotrebiteľov. Bude chodiť s fľašou z obchodu do obchodu a hľadať, kde mu ju zoberú? Od obchodníka musí zobrať fľaše dovozca alebo výrobca obalov priamo, či prostredníctvom niekoho? Výrobca však nedáva fľašu na trh, dáva len polotovar a nemusí poznať tok produkcie nápojov, kde sú distribuované. Nemali by mať túto povinnosť výrobcovia nápojov? Kto bude brať fľaše, v ktorých sa nápoj dovezie zo zahraničia? Použité fľaše sa budú po odbere pravdepodobne prevážať v nestlačenej forme. Enormne to zvýši dopravné náklady. V závislosti od účelu použitia a spôsobu recyklácie sa PET fľaše spravidla triedia na tzv. číre, ľahko sfarbené a farebné. Triedenie musí byť ešte pred stlačením, tzv. kompaktovaním. Triedenie bude náročné na ľudskú prácu. Podľa prívržencov zákona sa spätným odberom vytvoria pracovné príležitosti, toto môže byť jedna z foriem. Triedenie i následné kompaktovanie sú opäť náklady. Kto ich zaplatí, kde sa premietnu? Možno i do ceny fľaše. Jedno zo základných pravidiel odpadového hospodárstva hovorí, že „zbierať a separovať sa má len to, čo je možné zhodnotiť, recyklovať, ale nie to, čo znova skončí na skládke“. Nebude to platiť i v prípade PET fliaš? V súvislosti s Recyklačným fondom a jeho finančnými zdrojmi bolo koncom roka 2002 podaných určite

veľa projektov

na recykláciu PET fliaš. Obávam sa však, že u mnohých našich podnikateľov sa pojem „recyklácia“ vysvetľuje (síce v súlade so zákonom) ako podrvenie, prípadne i prepratie odpadu z PET fliaš. Ale čo s drvinou? Na Slovensku sa zatiaľ, napríklad na vláknarenské účely, spracovávať a zhodnocovať nedá. Budú východiskom stále len na export do Česka, Číny prípadne do Talianska? Za aké ceny a ako dlho? Nie je nebezpečenstvo, že vyzbierané fľaše budú končiť na skládkach? Je reálne do 1. októbra projektovo zabezpečiť systém vyberania záloh, systém zberu a zvozu fliaš i zabezpečenie ich recyklácie? Nespočetné diskusie k tomuto problému sa viedli hlavne na úrovni environmentalistov ekológov verzus obchod. Ich akýmsi mottom bola záloha na fľaše - áno či nie. V diskusiách však chýbal ten rozhodujúci partner, prípadne partneri - tí, čo budú zabezpečovať zhodnotenie odpadu, recykláciu. Tento hlavne v diskusiách absentuje, a tak nevieme, či sme schopní, kedy a za koľko vyzbierané fľaše zhodnotiť, recyklovať. Je však treba i tu

reálny pohľad

a nie pohľad podfarbený vidinou príspevku z Recyklačného fondu. Až po týchto stanoviskách sa dá konštatovať, či zálohovanie a vratnosť fliaš prinesie zníženie odpadu a úsporu pre peňaženku občana. Slovensko ešte nie je Nórsko a ani Švédsko a nejaký čas ešte nebude. Aj preto je potrebný reálny pohľad na situáciu. Problematika odpadu z PET má však i ďalší rozmer. PET obaly nie sú len obaly na nápoje. Sú to i obaly na jedlé oleje, bytovú a osobnú kozmetiku, chemikálie a lieky. Aj tu sa používa PET a rovnako dynamicky narastá jeho spotreba. Tento odpad netreba riešiť? Veď i ten končí na skládke. Z hygienického aspektu je určite nebezpečnejšie pre „divoké“ i regulované skládky obsah, zvyšok oleja či chemikálie v PET fľašiach než obsah, zvyšok minerálnej vody. Paradoxne v mnohých prípadoch je výrobca fliaš na nápoje identický s výrobcom fliaš na oleje, kozmetiku. Tu nebude platiť povinnosť postarať sa o použité fľaše, použitý obal? Do 1. októbra je na jednej strane dosť času, na druhej strane sa to však javí ako veľmi krátky, prakticky nereálny termín na vypracovanie a naštartovanie fungujúceho komplexného systému zberu a recyklácie PET fliaš. Problémov a otáznikov je ešte príliš veľa.

Ing. František Mátel, CSc.

Nitra