Vedci v biologickej vojne

Presne osemnásť rokov trval relatívny pokoj, keď si svet myslel, že kiahne sú raz navždy zlikvidované. V roku 1980 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), že sú chorobou minulosti, a dva roky pred koncom tisícročia opäť založila skupinu, zaoberajúcu sa touto chorobu. Vedci si uvedomili, že vírusy ochorenia, na ktoré ešte v roku 1967 zomreli vo svete dva milióny ľudí, vlastnia rôzne krajiny či teroristi a iné skupiny odborníkov zas šľachtia zárodky tak, aby sa na ne čo najviac umieralo. Začali sa opäť pripravovať vakcíny - napr. len v Nemecku na ne vynaložia približne 380 miliónov eur. Založili tu 500 očkovacích centier a vyškolili pol milióna hasičov a 800-tisíc zdravotníkov. Nemecko je jednou z prvých európskych krajín, ktorá si robí zásobu látok pre prípadný bioteroristický útok. Prakticky od roku 1980 sa už ľudia proti kiahňam neočkujú. A u tých starších, ktorí kedysi vakcínu dostali, obranyschopnosť slabne. Svet má však veľmi málo očkovacích látok.

Od osemdesiatych rokov zostal vírus varioly, spôsobujúci pravé kiahne, oficiálne iba v dvoch laboratóriách - v Moskve a americkej Atlante. Ostatné zárodky boli zničené. Práve Američania začali z tejto zásoby po 11. septembri 2001 vyrábať vakcínu a ponúkať ju aj ostatným štátom. Útok totiž môže ohroziť ktorúkoľvek krajinu a nejde pritom iba o kiahne. V „hre“ je aj antrax a botulotoxín. Podľa nepotvrdených informácií biologické zbrane dnes vlastní Irak, Líbya, Čína, Afganistan, Severná Kórea. Podozrenie, že má k dispozícii zárodky kiahní, však pred rokom odvracalo aj Francúzsko. Vo svete sa ampuly s nebezpečným obsahom dajú zohnať na čiernom trhu a na internete sa objavujú návody, ako vírusy a baktérie šľachtiť.

Vedci zatiaľ nedokážu odhadnúť, či by teroristi použili čisté zárodky kiahní, proti ktorým je možné očkovať. Podľa niektorých informácií tímy vedcov v spomínaných krajinách sa zameriavali na kríženie chorôb. Vznikla tak napr. ebolapox, kombinácia eboly a kiahní, ktorá sa rýchlo šírila a bola smrteľná. Na takéto choroby žiadna vakcína neexistuje. Spôsobov, ako šíriť biozbrane, je veľa. Od rozstrekovačov, ktoré sú schopné zamoriť neviditeľným aerosólom veľké územie, až po naprogramované rakety, v hlaviciach ktorých je biologická náplň. Vedcov lákajú aj nové poznatky genetiky. Nebol by totiž problém vyvinúť biozbraň, ktorá bude hubiť iba určité etnikum.

Veľké armády zatiaľ od masívneho nasadenia biozbraní odradilo to, že zárodky sa šíria nekontrolovateľne a územie nepriateľa môžu zamoriť na desiatky rokov. Teroristom však toto isto neprekáža. Vojnový konflikt je dnes konfliktom vedeckých kapacít. Tí, ktorí zdokonaľujú zbrane, majú však veľký náskok pred šľachtiteľmi vakcín a konštruktérmi krytov.

(buj)