Len formálny dátum zavedenia liberalizácie

Pre alternatívneho operátora hlasových služieb v pevných sieťach eTel sa od 1. januára prakticky nič nemení

Nový rok je spojený s dlhoočakávanou liberalizáciou telekomunikačného trhu. V oblasti prenosu hlasu po pevných sieťach poskytuje na Slovensku niekoľko spoločností svoje služby. Jednou z nich je aj eTel Slovensko, člen skupiny eTel Group, ktorej korene siahajú až do írskeho Dublinu. O firme eTel Slovensko a o jej pôsobení na domácom trhu a hlavne o liberalizácii telekomunikačného trhu sme sa rozprávali s Milanom Mánikom, riaditeľom pre stratégiu a rozvoj.

- História našej spoločnosti nie je dlhá. Po úspechu s alternatívnym operátorom na írskom trhu založil spoločnosť eTel Group pán Seán Melly. Zameral sa na krajiny stredoeurópskeho regiónu, ktoré čakal proces liberalizácie telekomunikácií, vstup do NATO a európskeho spoločenstva. Po úspešnom začiatku na českom trhu sa pôsobnosť eTelu rozšírila na slovenský, maďarský, poľský a rakúsky trh.

Na začiatku roku 2000 začala pracovať pobočka v Maďarsku, v apríli bola založená spoločnosť eTel Slovensko a o tri mesiace neskôr bolo vytvorené zastúpenie aj v Poľsku. V priebehu roku 2001 potom akvizíciami eTel Group rozšírila svoje pôsobenie aj na Rakúsko. Jednotlivé spoločnosti sú prepojené do centrálneho uzla, ktorý je v nemeckom Frankfurte, kde sa nachádza jeden z hlavných európskych telekomunikačných prepojovacích bodov. Skupina je finančne aj manažérsky riadená z Dublinu, komerčné služby však poskytuje len v strednej Európe.

Ako sa rozvíjala spoločnosť u nás?

- Slovenskú pobočku sme začali formovať v máji roku 2000. Po nájdení prvých zamestnancov a vhodných priestorov na pôsobenie firmy prišla v auguste na rad technika. Na prelome októbra a novembra sme pripojili prvých zákazníkov. V marci 2001 sme pridali k hlasovým aj internetové služby. Dnes máme na Slovensku vyše 450 klientov, ktorí využívajú naše služby. Za jeden a pol roka sa nám podarilo prepracovať na vedúcu pozíciu medzi alternatívnymi operátormi.

V polovici roku 2001 bola naša spoločnosť medzi zakladajúcimi členmi Asociácie telekomunikačných operátorov. V rámci asociácie vyvíjame aktivity a informujeme verejnosť o našich hľadiskách na stav liberalizácie telekomunikačného trhu na Slovensku. Od začiatku sme upozorňovali na legislatívne nedostatky. Nádejná novela telekomunikačného zákona prešla parlamentom, avšak po vrátení zákona prezidentom niekoľko poslancov radikálne zmenilo na novelu názor a druhýkrát už hlasovaním neprešla. Ďalším problémom, na ktorý sme prostredníctvom asociácie poukazovali, je postavenie regulátora telekomunikačného trhu. Telekomunikačný úrad SR nemá dostatočné právomoci na usmerňovanie a je viac-menej formálnou ako výkonnou organizáciou. V celkovom hodnotení asociácia odviedla veľký kus práce a je ťažké zhodnotiť, či v boji o lepšie podmienky na otvorenie trhu alternatívnym operátorom mohla byť úspešnejšia.

Aké služby ponúkate?

- Sú to hlasové, internetové a dátové služby, vo väčšine prípadov spojené do jedného riešenia. Náš typický klient je s nami prepojený pevnou linkou s určitou prenosovou kapacitou. Na linku pripojíme jeho pobočkovú ústredňu, dodávame mu pripojenie na internet so službami ako webhosting a serverhosting. Po tej istej linke môže zákazník komunikovať so svojimi ďalšími pobočkami doma i v zahraničí. Cena prístupového okruhu - lokálnej slučky - je významnou položkou a naša spoločnosť dokáže tento prístupový okruh efektívne využiť. Takto sa vytvorí zaujímavá úspora, ktorá sa po dohode s klientom môže investovať napríklad do záložných prístupových okruhov. Hlasové služby predstavujú najmä telefonovanie do zahraničia a do mobilných sietí, po skutočnej liberalizácii pribudnú medzimestské hovory a miestne volania.

Akú úsporu prinesie vaša služba oproti monopolnému poskytovateľovi?

- V dnešnom čase sme schopní klientom ušetriť na zahraničných volaniach viac ako 30 percent oproti Slovenským telekomunikáciám. Vo vyspelom konkurenčnom prostredí však úspora nie je rozhodujúca, pretože ceny všetkých operátorov budú na veľmi podobnej úrovni. Náš cieľový stav je poskytovať klientovi kvalitnejšiu službu. V jednom vysokoprofesionálnom partnerovi pre hlasové, dátové a internetové služby s garantovanou osobnou starostlivosťou získava náš zákazník istotu bezproblémovej telekomunikačnej prevádzky.

Môžete opísať vašu sieť?

- Sieť primárne prepája päť hlavných miest stredoeurópskeho regiónu s Frankfurtom. V rámci tejto chrbticovej siete máme nasadenú ATM technológiu, ktorá umožňuje efektívne poskytovanie rôznych druhov telekomunikačných služieb. Základná prenosová kapacita tejto chrbticovej siete je 155 MB. Popri tejto regionálnej sieti si každá krajina eTel Group buduje svoju národnú sieť podľa situácie na svojom domácom trhu.

eTel Group pôsobí v piatich krajinách regiónu strednej Európy. Ktorá krajina je z hľadiska spoločnosti ťažisková?

- Najväčšie obraty a tržby dosahujeme v Rakúsku. Tu treba vyzdvihnúť pohotovosť manažérov v Írsku, ktorí vystihli situáciu a v priebehu dvoch rokov kúpili niekoľko telekomunikačných firiem u našich susedov. Dnes je eTel tretím najväčším telekomunikačným operátorom v Rakúsku. Výsledky tejto pobočky sú podporené veľkosťou ich trhu, ktorý je približne 20-krát väčší ako slovenský. Zavážilo tu aj to, že v ostatných krajinách začal eTel od nuly, kým v Rakúsku akvizoval už zabehnuté firmy. Slovenský trh je v porovnaní s ostatnými najmenší a tomu zodpovedajú aj finančné výsledky. Slovenský eTel má však zdravo rozdelené portfólio služieb medzi hlasové, internetové a dátové služby. V Rakúsku pochádza až 80 percent tržieb z hlasových služieb. Je to dané aj tým, že Rakúsko je oproti Slovensku veľmi ďaleko v liberalizácii telekomunikačného trhu a prepojovacie dohody s dominantným operátorom umožňujú alternatívnym operátorom poskytovať služby aj jednotlivým domácnostiam.

Ako sa prejavila svetová recesia na podnikaní eTel Group?

- Prepad na trhoch nás zachytil veľmi skoro po začatí činnosti na Slovensku. Od začiatku sme však peniaze investorov zhodnocovali konzervatívne a aj dnes posudzujeme rentabilitu pripojenia každého zákazníka samostatne. Náš nástup na trh nebol a ani dnes nie je o získavaní zákazníkov za každú cenu. Prioritná bola a je efektivita. Slovenský telekomunikačný trh však globálna kríza nezasiahla tak, ako v iných krajinách, kde dochádza ustavične k zlučovaniu operátorov. Slovenský trh je z globálneho hľadiska veľmi malý a pre investorské skupiny nie je problém i prípadne stratovú prevádzku na Slovensku financovať dlhší čas.

V budúcnosti sa počíta s mobilnými sieťami tretej generácie. Myslíte, že sa môžu stať vaším konkurentom v podnikaní alebo skôr rátate s ich využitím vo váš prospech?

- Ak budú tieto siete poskytovať prenosové kapacity, ako sa dnes deklaruje, môžu sa stať pre nás vhodnou alternatívou pevných prístupových okruhov. Čo sa týka oslovenia koncových zákazníkov, vybudovanie týchto sietí je finančne veľmi náročné, preto je nevyhnutné úspešne osloviť masový trh. Tu narazíme nielen na nedostatok aplikácií, ale najmä na kapacitu slovenskej ekonomiky.

Splnili sa očakávania vašej spoločnosti po vstupe na slovenský trh?

- Áno, splnili. Cieľom spoločnosti do spustenia liberalizácie telekomunikácií bolo dostať sa do pozície, keď máme zavedenú zákaznícku bázu a štandardne poskytujeme hlasové, internetové a dátové služby. Splnili sa však aj naše pesimistické prognózy spojené s liberalizáciou. Ako člen skupiny eTel Group máme priame informácie z priebehu liberalizácie v Maďarsku a Česku. V Maďarsku je dokonca aj rovnaký vlastník dominantného poskytovateľa telekomunikačných služieb ako na Slovensku. U nás sa v porovnaní s týmito krajinami nič iné nedeje. Uvoľňovanie trhu je rovnako sprevádzané obštrukciami zo strany monopolného operátora aj nedostatočnými kompetenciami regulátora telekomunikačného trhu, v slovenských podmienkach umocnené navyše jeho nečinnosťou. Aj na takúto situáciu však máme pripravený scenár.

Dajú sa negatívne skúsenosti z Česka a Maďarska využiť aj v slovenských podmienkach?

- Každý trh je iný. Z hľadiska našej firmy sa dajú využiť skúsenosti z prechodného obdobia pri uvádzaní plne funkčného prepojenia s dominantným operátorom. Čerpaním zo skúseností z okolitých krajín sme prispôsobili firemnú stratégiu na liberalizačné obdobie. Znamená to nerobiť si žiadne veľké plány a byť pripravený na neústretové rokovanie zo strany monopolu a nečinnosť regulátora.

Myslíte si, že slovenský trh je schopný uživiť vyše desiatky firiem, ktoré dostali licenciu na poskytovanie hlasových hovorov v pevných sieťach?

- Určite nie. Kapacita trhu nie je pre toľkých operátorov. Som presvedčený, že mnohé z týchto firiem po reálnom zhodnotení situácie nezaplatia licenčný poplatok. Myslím si, že popri dvoch operátoroch mobilných sietí a Slovenských telekomunikáciách ostane miesto pre dvoch až troch silných alternatívnych telekomunikačných operátorov. Situácia na trhu sa pravdepodobne utrasie v priebehu dvoch-troch rokov. Náskok budú mať spoločnosti, ktoré už majú zavedenú technológiu. Ostané firmy budú mať problémy so zháňaním investícií. Veľa spoločností však čaká na podmienky prepojenia. V čase podávania žiadostí o licencie sme nevedeli podmienky licencií. A dnes, keď máme licencie, nevieme, aké budú podmienky prepojenia s dominantným operátorom. Neistota je jednou zo slovenských špecifík liberalizácie telekomunikačného trhu.

Počítate po úspešnom zavŕšení liberalizácie s väčším presunom zákazníkov k vašim službám?

- Po skutočnom otvorení trhu sa budeme rozhodovať o vstupe na tzv. trh domácich používateľov popri firemnom segmente, kde pôsobíme už dnes. Segment domácich používateľov je potrebné oslovovať inými prostriedkami. Je to najmä o marketingu a komunikácii, zautomatizovaných procesoch a kvalitných call centrách. Pre firemný sektor je naproti tomu kľúčovým individuálny prístup a starostlivosť o zákazníka.

Odkedy sa podľa vás rozbehnú služby alternatívnych operátorov?

- Alternatívne služby, ako hlasové volania do zahraničia a do mobilných sietí sú pre firemnú klientelu už dlhšie dostupné. Pred 1. 1. 2003 museli alternatívni poskytovatelia tieto hovory poskytovať iba vo forme dát, po 1. 1. 2003 môžu časti technológie, ktoré zabezpečovali konverziu hlasu do dátovej formy, využiť na iné služby.

Liberalizácia telekomunikačného trhu nie je však iba o službách pre firmy a o volaniach do zahraničia a do mobilných sietí. Je to aj o medzimestských a miestnych volaniach, bez rozdielu, či ide o firmu alebo domácnosť. Z tohto hľadiska je 1. január 2003 len formálnym dátumom zavedenia liberalizácie na slovenský telekomunikačný trh. Nečinnosť Telekomunikačného úradu SR sa prejavila napríklad aj v neskorom označení samotného dominantného operátora. Ak by Telekomunikačný úrad označil pred rokom dominantného operátora a licencie alternatívnym operátorom udeľoval už v marci minulého roka, nemusel byť 1. január 2003 iba formálnym začiatkom liberalizácie.

Podľa doterajšieho priebehu „liberalizácie“ rátame s druhým štvrťrokom tohto roka ako s termínom prvých testovacích hovorov uskutočnených cez prepojenie alternatívneho operátora s dominantným operátorom.

Juraj Zvalo