Problémy prijatia eura

Slovensko a ďalších deväť štátov stojí dnes len na prahu Európskej únie, no niektorým z nich nebráni nič v snívaní o spoločnej európskej mene. Polemika o výhodách a nevýhodách budúceho vstupu do Európskej menovej únie (a prijatia eura) sa v mnohých krajinách zúžila len na „tipovanie“ dátumu samotného vstupu.

Len spory o dátum

Podľa všemožných európskych dohôd a pravidiel je najskorší možný termín vstupu kandidátskych krajín do EMÚ rok 2006. Tento dátum je však len čisto teoretický. Väčšina politikov a ekonómov z kandidátskych krajín skloňuje roky 2007, 2008 a občas aj 2009. Azda najväčšími optimistami sú Maďari, ktorí chcú prijať euro v najkratšom možnom termíne, najlepšie už v roku 2007. Predstavitelia Európskej komisie, ale aj ECB však vyzývajú kandidátov, aby ustúpili od svojich ambicióznych cieľov, pretože ešte nie sú na takýto krok pripravení.

Nie sú a zrejme tak skoro ani nebudú. Aby krajiny mohli prijať euro, musia splniť ekonomické konvergentné kritériá. Toľko hovorí Maastrichtská zmluva z roku 1992. Konvergentné kritériá sa týkajú štyroch oblastí: fiškálnej, úrokovej, cenovej a devízovej. Podľa posledného vývoja sa zdá, že najväčší problém kandidujúcim krajinám budú robiť najmä verejné rozpočty.

Jedno z Maastrichtských kritérií, týkajúcich sa fiškálnej oblasti, hovorí, že deficit verejného rozpočtu nesmie byť vyšší ako 3 % HDP. Prakticky všetky krajiny V4 dnes nedosahujú spomínanú hranicu.

Najväčší problém s deficitom v tomto roku má Maďarsko. Tento týždeň budapeštianska vláda zverejnila konečné hospodárenia za celý minulý rok. Podľa tejto správy rozpočet vo volebnom roku skončil v deficite 1,572 bil. HUF (6,95 mld. USD), čo v percentuálnom vyjadrení k HDP predstavuje až 9,2 %. Ambície maďarskej vlády sa však týmto vôbec neskončili a na budúci rok si naplánovala znížiť deficit rozpočtu na 4,5 %. Podľa analytikov je viac pravdepodobné, že vláda skončí s deficitom 5,5 %.

Čo si vyberú?

Radosť, čo sa týka rozpočtu, nepanuje ani u našich západných susedov. Minuloročný deficit hospodárenia českej vlády sa znížil o 20 mld. CZK na 45,7 mld. CZK a spolu s rozpočtami miest a obcí sa blíži k trojpercentnej hranici. Na budúci rok však je naplánovaný schodok až na úrovni 6,3 % HDP. Podobne ako u nás aj v ČR je nevyhnutná reforma verejných financií. Ministerstvo financií pripravilo dva varianty reformy. Radikálny variant počíta so znížením deficitu z hodnoty 6,3 % v roku 2007 na 3,7 % v roku 2006. Tento scenár je však pre samotných sociálnych demokratov nie príliš prijateľný. Aj preto minister financií Sobotka nedávno povedal, že pravdepodobný vstup ČR do EMÚ je okolo roku 2009.

Deficit rozpočtu SR v roku 2002 by podľa metodiky ESA 95 mal dosiahnuť 7,7 % HDP a podľa vládneho programu by sa mal postupne znižovať (na budúci rok na 4,92 %) tak, aby sme mohli v roku 2006 splniť Maastrichtské kritériá. S tým je však spojené uskutočnenie reforiem v sociálnej oblasti a zdravotníctve.

Marcel Laznia