SHAKESPEARE BY...

Včera podvečer sa síce začalo rokovanie Klubu poslancov NR SR za HZDS, ale až zajtra bude jasné, či sa stane jednoliatym alebo bude vykazovať naďalej nesúrodosť či takmer roztrieštenosť. Líder HZDS Vladimír Mečiar pôsobí v posledných dňoch azda najpokojnejšie či skôr najvyrovnanejšie za celé obdobie svojej politickej kariéry. Ani v časoch premiérskych nepôsobil tak sebaisto ako dnes. Mohlo by sa povedať, že je v dobrej kondícii, a teda pripravený na boj. Po predvolebnom „odchode“ Ivana Gašparoviča, ktorého Hnutie za demokraciu získalo v parlamentných voľbách len niečo vyše troch percent, a tak sa vytratilo z vnútropolitickej scény, po strate ďalších 7 % voličov v tohtoročných voľbách oproti výsledkom z roku 1998, by tak malo dôjsť najneskôr v sobotu na celorepublikovom predstavenstve k vyjasneniu situácie v HZDS.

Dvojnásobný volebný víťaz, avšak vykázaný do parlamentnej opozície, sa pohybuje prinajmenej polrok predovšetkým z vôle svojho predsedu po myslenom kruhovom objazde. Mnohé nasvedčuje tomu, že prišiel ten čas, kedy by sa dalo z neho vyjsť na cestu, ktorá nebude „slepou“, tobôž nie zanesená žltou farbou na cestnej mape. Aj preto, že treba doplniť pohonné látky, aby tam naveky neuviazol v terajšom zimnom čase-nečase. Napriek stoickému pokoju V. Mečiara je otázkou, ako sa skončí hľadanie cesty von. Počas tejto jazdy je kritizovaný časťou spolucestujúcich, ktorí majú strach, aby z toho nekonečného krúženia nielen neochoreli, ale prežili ho bez ujmy na politickom zdraví. Bude to V. Mečiar alebo nemilovaný korunný princ - burič Vojtech Tkáč, či niekto tretí, kto nájde cestu z vnútornej krízy HZDS?! Či sa vari stane ďalší zázrak a všetci sa napokon po treskoch-pleskoch dohodnú o obnovení „veľkej svornej rodinky“?

Ani Shakespeare takú hru, akú prezentuje domácej verejnosti aj zahraničiu HZDS, nespísal, a to stále necítiť, že by sa mohla aj skončiť. Otázkou je tiež to, či je žánrovo tragédiou, komédiou alebo tragikomédiou. Je však dôvodné podozrenie, že odchod V. Tkáča a ďalších donedávna nadšených budovateľov Mečiarovho HZDS by bol radikálnym zásahom do jeho súčasného chatrného zdravia. Aj keď je veľkou pravdou, že každý je nahraditeľný. Pri pohľade do chorobopisu tejto strany nie je čo závidieť konzíliu, na ktorom sa zúčastňuje väčšina jej poslancov a zajtra celorepublikové predstavenstvo. V sobotu bude dnešná situácia minulosťou, ale prognóza je zrejmá: v tomto momente, bez takmer nemysliteľných kompromisov personálnych aj názorových, pacient bude chradnúť a začne znieť jeho záverečný song. Peter Kasalovský