|
|||||||||||||||||
Pondelok 13.Januára 2003 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pre tých, čo si cenia časRozširovaniu elektronického podpisu už nič nestojí v ceste Kedy sa stane používanie elektronického podpisu bežnou každodennou záležitosťou? Ako hovorí Ing. Peter Oravec, riaditeľ sekcie elektronického podpisu Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), v podstate už nič nebráni jeho rozširovaniu. Zákon máme, aj šesť vyhlášok podrobne upravujúcich technické náležitosti, dva podnikateľské subjekty ohlásili, že budú poskytovať služby certifikačnej autority, tri certifikačné autority, z toho dve zahraničné, sa uchádzajú o udelenie certifikátu na autorizované certifikačné služby. Osobne používam elektronický podpis asi desať rokov, prízvukuje P. Oravec. Nejde predsa o nič iné ako o vytvorenie kľúča (dlhý rad písmen a čísel, prakticky neopakovateľný), ktorý slúži na identifikáciu odosielateľa elektronického posolstva, pričom tento kľúč majú adresáti k dispozícii. V uzavretých systémoch, akými môže byť skupina odborníkov, priateľov, podnik a pod., elektronické podpisy fungujú, nedajú sa však použiť mimo nich a zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise sa na ne ani nevzťahuje. Asi najväčšie uzavreté systémy, ktoré používajú vo vzájomnej komunikácii elektronický podpis, sú banky. Na všeobecné verejné použitie, napríklad na objednávanie tovaru z internetových stránok, môže poslúžiť elektronický podpis, ktorého verejný kľúč potvrdí certifikačná autorita. Zatiaľ však internetové obchody elektronický podpis nevyžadujú, fungujú už niekoľko rokov, a tak svoju činnosť prispôsobili prostrediu, do ktorého vstúpili. Aj keď to priamo nesúvisí, je pravdepodobné, že sa táto situácia zmení prijatím zákona o elektronickom obchodovaní, ktorý pripravuje ministerstvo hospodárstva. Pôvodne malo ísť o jeden zákon, ale už prvé stretnutie expertnej skupiny ešte v roku 1999 usúdilo, že túto širokú problematiku bude vhodnejšie rozdeliť a najprv pripraviť zákon o e-podpise, čo sa aj stalo. V súčasnosti je brzdou to, že ľudia zatiaľ nevidia prínos elektronického podpisovania v praxi. Zaplatím sedem stoviek na rok a čo získam? To je oprávnená otázka. Komunikácia s bankou prebieha v uzavretom systéme, objednávanie služieb nie je ešte také rozšírené, aby sa to dnes oplatilo. Podľa P. Oravca to bude zrejme podobné ako s platobnými kartami - v polovici 90. rokov boli banky aj zákazníci pripravení používať ich, chýbali však bankomaty. Bolo potrebné investovať do bankomatov a potom presvedčiť aj obchodníkov, aby si obstarali terminály. Za krátky čas nastal nevídaný rozvoj používania platobných kariet, stali sa samozrejmosťou. Vo chvíli, keď štátna a verejná správa začne prijímať dokumenty v elektronickej forme (prípravy prebiehajú na daňovom riaditeľstve i na colnej správe), ktoré si však vyžadujú zaručený elektronický podpis certifikovaný akreditovanou certifikačnou autoritou, je zrejmé, že si každý spočíta, čo môže získať za peniaze, ktoré vydá za certifikát. Podnikatelia, ktorí poznajú hodnotu času, privítajú možnosť vybaviť záležitosti, pre ktoré musia dnes cestovať alebo navštevovať notárov a poštové úrady, od počítača vo svojej pracovni. Treba pritom dodať, že pri elektronickom podpise je vylúčené falšovanie podpisu, podpísanie bianco dokumentu, do ktorého sa text doplní až neskôr, adresát nemôže poprieť, že dokument získal a otvoril, v prípade potreby je možné zabezpečiť dôvernosť obsahu zašifrovaním. To všetko kliknutím na ikony: zašifrovať, podpísať, odoslať. Dá sa to zvládnuť za pár sekúnd. Jediné, na čo si treba dávať pozor, je samotný kľúč. Ak by ho získala nepovolaná osoba, hrozí zneužitie. Národný bezpečnostný úrad rokuje v súčasnosti so združením firiem pôsobiacich v oblasti informačných technológií o príprave prostredia na masovejšie využitie e-podpisu. Potom bude možné očakávať aj vznik ďalších certifikačných autorít. V Nemecku napríklad pôsobí 7 akreditovaných certifikačných autorít, pričom je dnes prepočítané, že poskytovateľ tejto služby je ekonomicky stabilný, ak má 300- až 500-tisíc certifikátov. Znamená to, že aj keď bude každý občan Slovenska používať elektronický podpis, nebudeme potrebovať viac ako 10 akreditovaných certifikačných autorít. Zuzana Krútka |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |