Na rade doprivatizácia

Komentuje Zdena Rabayová

Už z výsledkov parlamentných volieb na jeseň minulého roka bolo jasné, že privatizácia strategických podnikov sa nezastaví. Zavŕši sa nielen rozbehnutý proces privatizácie a. s. Slovenské elektrárne, ale doprivatizujú sa aj tie podniky, ktorých 49-percentné podiely (plus manažérske právomoci) už získali strategickí investori. Hoci sa touto témou v uplynulých dňoch zaoberala aj koaličná rada, stále nie je jasné, či štát pustí všetko alebo si predsa len ponechá určitú poistku. Napríklad v podobe tzv. zlatej akcie. Samozrejme, podmienkou doprivatizácie je zmena zákona o veľkej privatizácii. Keďže na jej schválenie je potrebná len jednoduchá väčšina v parlamente, nemala by mať vládna garnitúra s jej presadením do praxe väčší problém. Najmä ak tlak nedostatku financií pre školstvo, zdravotníctvo či na rozbehnuté reformy bude naďalej stúpať a ďalšie skokové reštriktívne opatrenia sa stanú prílišným rizikom straty preferencií tých, ktorí ich zavádzajú. Na druhej strane však viacerí odborníci upozorňujú, že s doprivatizáciou treba postupovať opatrne. Treba pozerať nielen na krátkodobé efekty, ale z dlhodobého hľadiska posúdiť všetky možné alternatívy, ktoré súvisia s vývojom energetiky a liberalizáciou trhu s energiou.

V rámci integračných ambícii do EÚ a NATO Slovensko prijalo viacero záväzkov. Za ich plnenie je zodpovedný štát. Preto by si nemal pustiť všetky páky na ich splnenie z rúk. Tieto obavy sa týkajú najmä Transpetrolu. Predstavitelia spoločnosti Yukos, ktorá získala 49 % jeho akcií, na otázky týkajúce sa plnenia záväzku Slovenska o vytvorení 90-dňových zásob ropy a ropných produktov odpovedali dosiaľ dosť vyhýbavo. Tým dali najavo, že to nie je ich starosť. Zástupcovia MH SR zasa aj pri privatizácii Transpetrolu aj po nej viackrát zdôraznili, že lepšie ako budovať nové zásobníky je ich prenájom v zahraničí. Koľko to bude však stáť - nepovedali. Materiál o budovaní povinných zásob ropy a ropných produktov, ktorý vláda v minulom volebnom období prerokovala, signalizuje, že v konečnom dôsledku môže byť splnenie spomínaného záväzku drahšie ako príjmy z privatizácie Transpetrolu. Hoci hlasy slovenských odborníkov zatiaľ kompetentní nepočúvajú, mohli by sa aspoň inšpirovať postupom v susednom Česku. Spoločnosť, ktorá zodpovedá za splnenie záväzku o povinných zásobách ropy, zostáva naďalej v rukách štátu. Dokonca česká vláda odstúpila aj od privatizácie ČEZ, keď zistila, že nejde o najvýhodnejšiu alternatívu pre české hospodárstvo.