Vymeriavací základ a minimálna mzda

Môžete uviesť, na základe akej právnej úpravy má výška minimálnej mzdy vplyv na minimálny vymeriavací základ v prípade zamestnancov?

- Vymeriavacím základom zamestnanca na určenie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia (§ 16 ods. 1 a ods. 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov) a od 1. 1. 2002 aj na poistenie zodpovednosti za škodu je

a) príjem za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov),

b) príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že

1. tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

2. nedosahuje zdaniteľnú výšku,

c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov, ako aj náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Obdobné platí aj na účely zdravotného poistenia (§ 13 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov), ako aj na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti (§ 59 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) s výnimkou náhrady mzdy plynúcej z neplatného rozviazania pracovného pomeru, ktorá sa v týchto prípadoch do vymeriavacieho základu zamestnanca nezahŕňa.

V odkaze pod čiarou č. 18 je príklad uvedený § 4 ods. 2 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, ako aj § 3 ods. 2 zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch

Od 1. apríla 2002 Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení zákona č. 165/2002 Z. z. - ďalej len „ZP“) zrušil zákon č. 1/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov zrušil zákon č. 143/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené sa od 1. apríla 2002 podporne používa ustanovenie § 118 ZP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, ktorou sa rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa však nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení ZP alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť aj na ustanovenie § 119 ods. 1 ZP, podľa ktorého mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom, teda zákonom č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády SR č. 514/2002 Z. z., ktorým sa od 1. októbra 2002 ustanovuje výška minimálnej mzdy v sume 32 Sk za každú hodinu odpracovanú zamestnancom a v sume 5570 Sk za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

Z uvedeného je zrejmé, že ak zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou v celom kalendárnom mesiaci v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy skutočne odpracoval všetky pracovné zmeny v ustanovenom týždennom pracovnom čase (40 hodín týždenne), jeho mzda za vykonanú prácu nesmie byť nižšia ako 5570 Sk mesačne, v prípade požívateľa čiastočného invalidného dôchodku nesmie byť nižšia ako 75 % zo sumy 5570 Sk, čiže 4178 Sk mesačne, a v prípade požívateľa invalidného dôchodku nesmie byť nižšia ako 50 % zo sumy 5570 Sk, teda 2785 Sk mesačne. Ide teda o príjem za vykonanú prácu.

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, je predchádzajúci kalendárny mesiac (§ 17 ods. 1 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov). Uvedené platí aj na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti (§ 66 ods. 1 zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov) a obdobné platí aj na ely zdravotného poistenia (§ 14 ods. 1 zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov - posledný kalendárny mesiac, za ktorý bol zamestnancovi vyplatený príjem).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že minimálne vymeriavacie základy na účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia ustanovené napríklad v sume 4000 Sk mesačne zákonom NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (§ 16 ods. 11 cit. zákona), ako aj na účely zdravotného poistenia ustanovené v sume 3000 Sk mesačne zákonom NR SR č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov (§ 13 ods. 11 cit. zákona) sa vzťahujú iba na prípady, ak zamestnanec v danom kalendárnom mesiaci neodpracuje všetky pracovné zmeny.

Na záver je potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak máte v organizácii zamestnancov odmeňovaných mesačnou minimálnou mzdou, ktorá sa od 1. októbra 2002 zvýšila zo sumy 4920 Sk mesačne na sumu 5570 Sk mesačne, ktorí v októbri 2002 odpracovali všetky pracovné zmeny, poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie i príspevok na poistenie v nezamestnanosti ste mali v novembri 2002 zaplatiť za október 2002 najmenej z tejto sumy, teda zo sumy 5570 Sk, v prípade poberateľov čiastočných invalidných dôchodkov zo sumy 4178 Sk a v prípade poberateľov invalidných dôchodkov zo sumy 2785 Sk. Napríklad za september 2002, ak zamestnanci odmeňovaní mesačnou minimálnou mzdou odpracovali všetky pracovné zmeny v tomto kalendárnom mesiaci, poistné do fondov v októbri 2002 ste za september 2002 mali zaplatiť zo sumy 4920 Sk mesačne, v prípade poberateľov čiastočných invalidných dôchodkov zo sumy 3690 Sk mesačne a v prípade poberateľov invalidných dôchodkov zo sumy 2460 Sk mesačne.

JUDr. Zuzana Macková, PhD.