|
|||||||||||||||||
Pondelok 13.Januára 2003 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Lekárska vstupná prehliadkaPíšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk Pri prijímaní zamestnancov do pracovného pomeru sme ich posielali na vstupné lekárske prehliadky. Od 1. apríla 2002, teda od účinnosti nového Zákonníka práce sa nám viackrát stalo, že noví zamestnanci sa odmietli vstupnej lekárskej prehliadky zúčastniť s odvolaním sa na jeho znenie. Je takýto postup správny? - Vzhľadom na to, že neuvádzate, aký druh práce sa vykonáva vo vašej organizácii, moja odpoveď môže byť len všeobecná. V prípade, ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná alebo psychická spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad podľa osobitného zákona, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad podľa osobitného zákona (§ 41 ods. 2 ZP). Z uvedeného vyplýva, že ak sa na výkon práce nevyžaduje osobitná zdravotná alebo psychická spôsobilosť na prácu, prípadne osobitný predpis neexistuje, zamestnávateľ nie je oprávnený požadovať od uchádzača o prácu informácie týkajúce sa týchto skutočností, teda zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti na prácu. Zamestnávateľ pri prijímacom pohovore (čiže v predzmluvných vzťahoch) môže od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie, požadovať iba informácie týkajúce sa priamo práce, ktorú má vykonávať. Informácie, ktoré zamestnávateľ nesmie požadovať, sú taxatívne uvedené v § 41 ods. 6 ZP. Ide napríklad o informácie týkajúce sa tehotenstva, rodinných pomerov, politickej príslušnosti atď. V uvedenom ustanovení § 41 ods. 6 ZP nie sú vymedzené informácie týkajúce sa zdravotného stavu zamestnanca, ktoré zamestnávateľ nesmie od fyzickej osoby vyžadovať. Vzhľadom na túto skutočnosť zamestnávateľ môže vyžadovať iba informácie, ktoré sa týkajú práce, ktoré má zamestnanec vykonávať a ktoré sa vzťahujú k jeho odborným schopnostiam, skúsenostiam a znalostiam. Záverom možno konštatovať, že zamestnávateľ môže pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania požadovať, aby sa podrobila lekárskej vstupnej prehliadke, len ak to vyžaduje osobitný predpis, prípadne zdravotná alebo psychická spôsobilosť na prácu. V prípade, ak to osobitný predpis nevyžaduje, ani zdravotná alebo psychická spôsobilosť na prácu, zamestnávateľ nie je oprávnený žiadať od zamestnanca, aby sa lekárskej vstupnej prehliadky zúčastnil. Aká mzda má byť vyplatená za čerpanie riadnej dovolenky počas letných prázdnin učiteľom? Vzťahuje sa na nich v tomto prípade § 116 Zákonníka práce alebo platí iný zákon? - Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ osobitný predpis, teda zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe neustanovuje inak (§ 3 ZP). Na základe uvedeného platí, že v prípade zamestnancov verejnej služby, medzi ktorých patria aj učitelia, platí tzv. subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce. To znamená, že Zákonník práce možno aplikovať iba podporne, ak osobitné predpisy, čiže zákon č. 313/2001 Z. z. neobsahuje odlišnú právnu úpravu, teda pokiaľ určitý problém nie je upravený inak. Vo veci dovolenky pre zamestnancov verejnej služby platí Zákonník práce. Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľov škôl a ich zástupcov, učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov, majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov je osem týždňov v kalendárnom (§ 103 ods. 3 ZP). Zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 116 ods. 1 ZP). Priemerným zárobkom podľa § 47 ods. 2 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe sa rozumie funkčný plat podľa § 15 ods. 4 alebo odseku 5 alebo funkčný plat podľa § 55 ods. 8 a 9 tohto zákona priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie. Funkčný plat predstavuje súčet tarifného platu alebo osobného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 19 ods. 12 až 15 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa § 15 ods. 1 písm. c) až i) zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Funkčným platom sa rozumie aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 55 ods. 8 a 9 tohto zákona. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že učiteľom za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume ich priemerného zárobku, teda funkčného platu podľa uvedených ustanovení zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Pracujem v organizácii, kde je pracovný čas rozvrhnutý od 7.30 h do 16.00 h. Mám otca (vdovca), ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a býva blízko môjho pracoviska. V prípade, ak požiadam zamestnávateľa o zmenu pracovného času (od 7.00 h do 11.30 h a od 13.00 h. do 17.00 h) tak, aby som mohla otcovi podať obed v čase od 11.30 h do 13.00 h, je zamestnávateľ povinný mojej žiadosti vyhovieť? - V prípade, ak zamestnanec, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna a neposkytuje sa jej starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo ústavná starostlivosť v zdravotníckom zariadení, požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (§ 165 a § 164 ods. 2 ZP). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by vami navrhované rozvrhnutie pracovného času zamestnávateľovi nespôsobovalo žiadne prevádzkové problémy, zamestnávateľ má povinnosť vašej žiadosti vyhovieť. JUDr. Z. Macková, PhD. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |